Tohto roku si Matica slovenská v Záhrebe (ďalej v texte Matica) pripomína 155. výročie smrti Slováka Juraja Haulíka, kardinála a prvého záhrebského arcibiskupa, ktorý ma nezameniteľné miesto v chorvátskych dejinách. Je jedným za najvýznamnejších osobnosti politického chorvátskeho a slovenského života, ktorý hlavne v hlavnom meste Záhreb zanechal veľkú stopu budúcim generáciám. Záhrebskí matičiari sa aj tentokrát stretli na pravidelnom stretnutí Matice v Českom národnom dome na Šubičovej ulici 20, dňa 18. júna 2024 o 18 hod., kde si vypočuli prednášku o tejto osobnosti, ktorú pripravil Zlatko Jevák, predseda Matice a Zástupca pre slovenskú národnostnú menšinu mesta Záhreb. Podujatie sa konalo pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky.
Zlatko Jevák, vo svojej prednáške uviedol niekoľko hlavných projektov a udalostí, ktoré sú spojené s Jurajom Haulíkom, veľkým dobročiniteľom a človekom v čase najväčších spoločenských zmien v slovenských a chorvátskych dejinách v 19. storočí. Juraj Haulík sa narodil 20. apríla 1788 v Trnave na Slovensku a zomrel 11. mája 1869 v Záhrebe v Chorvátsku. Študoval teológiu a filozofiu v Trnave, Ostrihome a Viedni. V roku 1811 bol vysvätený za kňaza, zaujímal sa o dejiny národov, najmä slovanských, bol jazykovo mimoriadne disponovaná osobnosť, záujem prejavil aj o klasickú i modernú literatúru, výtvarné umenie a hudbu. Mal slovenské a slovanské cítenie. Tak ako jemu tak aj Štefanovi Moysesovi záležalo na tom, aby sa Slovania v mnoho národnostnom Uhorsku vedeli účelne brániť proti postupujúcej maďarizácii. Bol pilierom chorvátskeho národného obrodenia, zdôrazňoval potrebu otvorenia rôznych škôl, aby sa ľudia poučili o základných ľudských a kresťanských hodnotách. V poslednej epištole napísal: „ Za základnú výchovu svojich detí sú zodpovední rodičia na prvom mieste a až potom cirkev a škola.“
J. Haulík bol menovaný za záhrebského biskupa v r. 1837 a v januári 1838 prišiel do Záhrebu. V jeho prvej kázni v záhrebskej katedrále povedal: “Prosím a preklínam Vás, aby ste ma považovali za svojho a toho, kto považuje Vašu vlasť za svoju“. V roku 1840 po smrti bána Franja Vlašića začalo jeho prvé obdobie na pozícii zastupujúceho bána (kráľovského miestodržiteľa) Chorvátska. No a v roku 1845 sa po druhýkrát stal zastupujúcim bánom, keď bol z tejto pozície zvrhnutý Maďar, ktorý presadzoval maďarizáciu v Chorvátsku. Už ako uznávaná autorita sa zaslúžil na chorvátskom sneme o oficiálne vyhlásenie chorvátčiny za úradný jazyk vo verejnom živote. Bol to práve Haulík, kto sa stal kodifikátorom chorvátčiny, ktorá sa stala bariérou pri maďarizácii Chorvátska. Zaslúžil sa o presadenie chorvátskeho jazyka do škôl, podporoval ľudovú osvetu, agitoval, aby učitelia vychovávali svojich žiakov k národnému povedomiu a k láske k chorvátskemu jazyku. Z rúk pápeža Pia IX. prebral úrad záhrebského arcibiskupa. Stal sa tak prvým arcibiskupom Záhrebu a zároveň prvým kardinálom Chorvátska. Vďaka tomu sa katolícka cirkev v Chorvátsku stala nezávislou v Uhorsku. Haulík organizoval katolícky náboženský život, zakladal spolky a rehoľné spoločnosti. Inicioval založenie viacerých chorvátskych kultúrnych ustanovizní, verejných objektov v Záhrebe – Národného divadla, nemocnice milosrdných sestier na Vinogradskej ulici, kostola i kláštora na Frankopanskej ulici, pokračoval v rozširovaní parku Maksimir, založil knižnicu Metropolitana dnešná Národná knižnica, Chorvátsky hudobný závod, ďalej založil národohospodársku spoločnosť Hospodársky spolok a podobne. Na všetky tieto objekty prispieval značnou finančnou sumou. Juraj Haulík bol literárne činný, tlačou vydal príležitostné reči, prejavy, okružné listy a kázne. V roku 1868 podľa vzoru Matice slovenskej a jeho prvého predsedu Štefana Moysesa založil Cirkevno-literárny spolok sv. Hieronýma, ktorý je dodnes aktívnym a trvalým mostom náboženského života Chorvátov. V roku 1842 založil Maticu chorvátsku.
Po šestnástich plodných rokoch v úrade arcibiskupa ukončil 11. mája 1869 svoju púť vo svojom poslednom milovanom pôsobisku – Záhrebe. Chorváti ho pochovali so všetkými poctami ako svojho rodáka a vysokopostaveného cirkevného dejateľa – záchrancu chorvátskeho jazyka. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Záhrebskej katedrále, v ktorej pochovávajú len výnimočné osobnosti. Haulík o sebe vyhlásil: „Narodil som sa ako Slovák, ale zomriem ako Chorvát“. V rodnom meste Trnava je na dome, v ktorom sa Haulík narodil umiestnená pamätná tabuľa na jeho počesť venovaná Cirkevno–literárnym spolkom sv. Hieronýma z roku 1929.
Záhrebskí matičiari tohto roku navštívili Trnavu a zastavili sa aj pri rodnom dome Juraja Hulíka, kde položili veniec. Po prednáške bola pre prítomných pripravená prezentácia fotografií zo študijnej cesty na Slovensku v dňoch od 23. do 26. mája tohto roku. Na záver sa všetci spoločne družili pri malom občerstvení, ktoré pripravila Matica a Ana Jeváková aj tento krát upiekla sladké dobroty.
Autor: A.B.
Foto: V.B.