Členovia Matice slovenskej v Záhrebe (v ďalšom texte MSZ) navštívili sídlo Zväzu Slovákov (v ďalšom texte Zväz) v Našiciach, ktoré je strešnou organizáciou Slovákov v Chorvátsku už mnohokrát, ale len v rámci organizovaných pravidelných stretnutí, alebo v rámci podujatí, na ktoré prichádza len malá skupina predstaviteľov záhrebskej matice. Tentokrát MSZ prišla do Našíc s celým autobusom členov. Stalo sa tak 12. októbra 2024, druhú októbrovú slnečnú sobotu. Dôvod návštevy bolo oficiálne odovzdanie dvoch vzácnych obrazov zo Slovenska dlhoročného člena MSZ Juraja Ivandića, rodáka z Topoľčian. Jedná sa o obrazy robené starodávnou drevárskou technikou zvanou intarzia (výraz pochádza z taliančiny). Na jednom obraze je zobrazený Bojnický zámok a na druhom Trenčiansky hrad. V sídle Zväzu ich vrúcne privítala Branka Baksová, tajomníčka Zväzu, ktorá záhrebským členom poukazovala priestory a areál Zväzu. Potom pán Juraj odovzdal Branke Baksovej ako predstaviteľke Zväzu obrazy a vyjadril, že by bol veľmi rád keby tie obrazy krášlili priestory Zväzu, ale aj v hotely Orebić, keďže hotel budú navštevovať členovia slovenskej menšiny v Chorvátsku, a aby pri pohľade na obrazy si spomenuli na Slovensko.
Mesto Našice sa v poslednej dobe stali modernou turistickou destináciou na východe Chorvátska a jeho dominantou je Zámok Pejačević, ktorý mesto Našice odkúpilo od rodiny Pejačević a zámok zrekonštruovali. No a keď už matičiari boli v Našiciach využili túto príležitosť a zámok si prehliadli so sprievodkyňou, ktorá im spomenula významnú úlohu rodiny Pejačević na rozvoj Našíc a jeho okolia v 18., 19. aj začiatkom 20. storočia. Rodina zvlášť podporovala vysťahovalectvo Slovákov do tohto regiónu, ktorí boli zruční remeselníci, a tak sa Slováci usídľovali a ostával žiť v Slavónii.
Členova MSZ sa cestou zastavili aj v meste Džakovo, kde si prezreli dominantu mesta katedrálu Sv. Petra, ktorá je postavená v druhej polovici 19. storočia a hlavným iniciátorom výstavby bol džakovačky biskup Josip Juraj Strossmayer, ktorý je v katedrále aj pochovaný. Kryptu biskupa Strossmayera im ukázala rehoľná sestra, ktorá im o Strossmayerovi povedala, že veľa svojej energie investoval do výchovy a vzdelávania ľudí v slavónskom regióne, kde žili aj Slováci so svojimi rodinami. Záhrebskí matičiar sa cestou späť do Záhrebu vracali s pozitívnymi dojmami, a s nádejou, že to nebola ich posledná cesta do miest kde je koncentrovaná slovenská menšina v Chorvátsku.
Autor: A.B.
Foto: V.B. a I.M.