Chorvátsku historičku PhDr. Agnezu Szabovú, netreba zvlášť predstavovať najmä chorvátskej verejnosti, pretože ťažiskom jej historického výskumu sú chorvátske dejiny 19. storočia. To bolo práve obdobie národného prebúdzania sa národov v Rakúsko-Uhorsku, kde patrili Slováci aj Chorváti. No a práve v tomto období dochádza k priateľským väzbám medzi velikánmi tohto obdobia medzi ktorými patrí aj Štefan Moyses, ktorý viac ako 20 rokov žil v Záhrebe a bol nesmierne aktívny v dobe kedy sa chorvátsky národ snažil vymaniť z jarma Maďarov.

Matica slovenská v Záhrebe v rámci literárno-umeleckej sekcie pripravila prednášku o tomto velikánovi slovenských a chorvátskych dejín pod názvom Štefan Moyses v chorvátskej a slovenskej histórii a kultúre v 19. storočí, a pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a Zástupcu slovenskej národnostnej menšiny v meste Záhreb. Prednáška sa konala 15. októbra 2024 v priestoroch Českej besedy na Šubićovej ulici 20 v Záhrebe o 18 hod. Potrebné je taktiež spomenúť, že pani Szabová je jedna od autorov (spoluautori Rudo Brtaň a Dragutin Ivančić), ktorí napísali knihu Štefan Moyses a Chorváti (Stjepan Moyses i Hrvati). Kniha bola prezentovaná 26. októbra 2016 v priestoroch Matice chorvátskej v Záhrebe, a prezentácia sa konala v rámci Slovenských dní v Záhrebe (24. – 26. októbra 2016) v spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Chorvátsku, lektorátom slovenského jazyka a kultúry na Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe, Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb a Maticou slovenskou v Záhrebe.

Pani Szabová je vždy nesmierne rada, kedy môže dať prednášku členom Matice o významných osobnostiach v období slovenského a chorvátskeho národného obrodenia 19. storočia. Slovákov nosí vo svojom srdci a vždy veľmi rada príjme pozvanie do Matice. Vo svojej zaujímavej prednáške o Štefanovi Moysesovi vyzdvihla najmä jeho zásluhy pre chorvátsky národ v čase maďarizácie, proti ktorej v tom čase bojovali aj Slováci. Bol významným činiteľom chorvátskeho a slovenského národného hnutia, cirkevný hodnostár a pedagóg. Bol veľmi nadaný, bystrý a usilovný v učení. S oduševnením sa učil niekoľko cudzích jazykov naraz maďarsky, latinsky, nemecky, francúzsky, grécky a bol úspešným žiakom počas celého trvania štúdií. Do Záhrebu prišiel v roku 1829, kde pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii. V tom čase v Záhrebe pôsobil aj ďalší Slovák Juraj Haulik, ktorý bol menovaný za záhrebského biskupa, a ktorý si Moysesa veľmi obľúbil. Práve na návrh Haulika, vymenoval habsburský panovník František I., Moysesa za kanonika záhrebskej kapituly v roku 1847. Štefan Moyses sa veľmi rýchlo stal známou osobnosťou v Záhrebe, pretože okrem funkcie kanonika bol od roku 1848 aj rektorom diecézneho seminára v Záhrebe a zároveň sa stal aj vyslancom na uhorskom sneme v Bratislave, kde ako poslanec zastupoval záujmy Chorvátskej národnej strany. Neskôr sa stal členom prvej chorvátskej krajinskej vlády bána Josipa Jelačića a aj jeho osobným priateľom. Keďže sa v Chorvátsku používal služobne latinský jazyk, ako aj v ostatných krajinách Rakúsko-Uhorska, Moyses bol jeden z mnohých, ktorý bojoval za národnosť a za používanie jazyka národnosti a hovorieval, že „národ bez národnosti je ako telo bez kosti“. Preto sa usiloval o to aby sa v Chorvátsku, uzákonil chorvátsky jazyk za spisovný, čo sa aj podarilo v roku 1847, kedy sa chorvátčina stala služobným jazykom. Na Slovensku bol slovenský jazyk kodifikovaný v roku 1843 na báze stredoslovenského nárečia. Taktiež sa zaslúžil o rozvoj chorvátskeho jazyka a bol jeden zo zakladateľov, ktorý sa zaslúžil o vydávanie chorvátskych novín ako sú: Katolícky list Záhrebsky dnes Hlas koncilu, Ilýrske národne noviny, Danica Chorvátska (chorv. Katolički list Zagrebački, Glas koncila, llirske narodne novine, Danica Hrvatska). Vo svojej prednáške prezradila, že sa Moyses zaujímal o záhradníctvo a napísal knihu pod názvom Myšlienky o záhradníctve vôbec, a o štepárstve obzvlášť, 1866.
Štefan Moyses v Chorvátsku pôsobil až do roku 1850, kedy bol menovaný biskupom banskobystrickej diecézy. Na Slovensku bol taktiež aktívny hlavne v rozvoji školstva. Zaslúžil sa najmä o vybudovanie banskobystrického gymnázia, pričinil sa o založenie Spolku sv. Vojtecha. V roku 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej, ktorá bola prvou slovenskou úradne povolenou kultúrnou ustanovizňou pôsobiacou v Martine. Svoju prednášku ukončila slovami, že Štefan Moyses bol obdarený veľkými duševnými schopnosťami, ktoré sa snažil využiť v prospech svojho, ale aj chorvátskeho národa a mal schopnosť získať si prirodzenú autoritu a viesť iných ľudí. K jeho základným prednostiam patrili vzdelanosť, štedrosť, mravnosť, odvaha a tolerancia. V čase keď sa Chorváti dozvedeli o smrti Moysesa v roku 1869 v Žiary nad Hronom v Chorvátsku bol vyhlásený deň smútku. Štefan Moyses bol významnou osobnosťou, ktorý sa natrvalo zapísal do chorvátskych dejín.
Autor: A.B.
Foto: V.B.