195. výročie narodenia Janka Vlastimila Matúšku – autora textu slovenskej hymny

Každý Slovák pozná slovenskú hymnu, ale možno nie každý vie kto napísal jej slová a ako vznikla. V tomto roku 2021 si pripomíname 195. výročie narodenia autora hymny Janka Vlastimila Matúšku, štúrovského básnika, spisovateľa a národného buditeľa,  ktorý sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne na Orave.

Text hymny napísal Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent lýcea z Oravy,  na prelome roku  1843 a 1844 kedy suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Konkrétne sa tak stalo na protest proti silvestrovskému vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov v roku 1843 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov proti silnej maďarizácii (1842). Rozhodnutie, že Štúr pre svoje politické aktivity už nesmie prednášať na lýceu, konvent prijal vo februári 1844.  Na protest proti tomu odišlo 22 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do Levoče. Burcujúce slová básne Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844), neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.

Slová terajšej hymny zapísal Viliam Paulíny – Tóth, taktiež študent lýcea, do malého zápisníka pod pôvodným názvom Prešporský Slowáci, budauci Lewočané. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v Martine, no a vraj je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulínymu ďakovať, že tak urobil − podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice v Martine. Báseň mala pôvodne šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom “zastavme sa bratia”) sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu “zastavme ich bratia”. Janko Matúška báseň napísal na nápev ľudovej piesne Kopala studienku, pozerala do nej.

Taktiež, môžeme spomenúť, že báseň sa prvý raz objavila anonymne v roku 1851 v časopise Domovej pokladnici, pod názvom Dobrovoľnícka. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci revolúcie v rokoch 1848-49. Vytlačili ju ako leták.

A kto bol Janko Vlastimil Matúška? Bol popredným príslušníkom generácie štúrovcov počas štúdií v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho prednáškami ovplyvnil Ľudovít Štúr. V rokoch 1839-1844 študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave a zvlášť ho zaujímala pôvodná i prekladová poézia. Napísal niekoľko diel napr. povesť Svätý zákon (1842), veršované historické povesti Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť, balady na motívy ľudovej slovesnosti Kozia skala, Púchovská skala, príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. Po  neúspešnom Slovenskom národnom povstaní  v rokoch 1848-1849 sa pred maďarskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal. V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Možno o živote Janka Matúšku nevieme až tak veľa a pieseň Nad Tatrou sa blýska pôvodne nenapísal ako hymnu, tá sa z nej stala až postupne, no určite mu môžeme poďakovať za jeho povzbudivé slová, ktoré si Slováci pripomínajú pri každom odspievaní slovenskej štátnej hymny.

Štátna hymna sa hrá alebo spieva najmä pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach.

No a takto vyzeral pôvodný text piesne:

Po nad Tatrou blýská

Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané
Po nad Tatrou blýská hromiďiwo
Bigau
Zastawme jch bratia
Weť sa oni stratia
Slowaci ožgau

To Slowensko naše posjal twrdo spalo
Ale blesky hromu
Zbudzugú ho k tomu
Aby sa prebralo.

 To Slowensko naše posjal roztracené
Wrahowja šturmugú
Slowakou spogugú
W miesto založené.

Už Slowensko stáwá lúško zanecháwá
Hoi Rodinko milá
Hoďina odbyla
Sčasná matka Sláwa.

Nech si kdo chce hwjízdá nech spjewá
Ak muože
Mi sa držme spolu
Spolu w tomto kolu
Nik nás nepremuože.

 Ešte duby rastú na Krywanskég strane
Kdo gak Slowák chodí
Nech knihy zahoďj
A mezi nás stane.

Autor: A.B.
Foto: internet