Osud rodiny Jevákovej, ktorá sa prisťahovala zo Slovenska na územie Chorvátska začiatkom 20. storočia sa spomína v knihe autorky Kvetoslavy Kučerovej Slováci v Chorvátsku, ktorú vydala Matica slovenská Záhreb. Pani Kučerová zdokumentovala ich minulosť a hovorí o mnohočlennej rodine, ktorej členovia hľadali cestu a príležitosť na dôstojný život za hranicami Slovenska, tak ako mnoho ďalších Slovákov z Oravy. Rodina Jeváková je v knihe uvedená preto, lebo sa počíta medzi tie rodiny, o ktorých existujú podrobné písomné dokumenty od ich príchodu do Međurića. Jej najaktívnejším členom rodiny bol Zlatko Jevák, st., ktorý je treťou generáciou Jevákovcov. Spomínaný je v knihe pani Kučerovej pretože jeho meno je spojené s celkovým obdobím renesancie života slovenskej menšiny v Chorvátsku. Jeho zásluhou sa slovenská menšina rozšírila nie len v Međurići, ale aj v Záhrebe kde pôsobí dodnes. Za jeho prácu v oblasti života Slovákov v Chorvátsku bol ocenený aj Pamätnou tabuľou ministra kultúry Slovenskej republiky dňa 3. novembra 1997. Pani Kučerová vo svojej knihe zhrnula, že „curriculum vitae rodiny Jevákovej ako aj mnoho druhých rodín potvrdzuje skutočnosť, že po roku 1900, Slováci hľadali a našli riešenie svojej životnej situácie v Slavónii“. Jedným z potomkov Jevákovcov je Zlatko Jevák, ml., ktorý je synom Ivana Jeváka narodeného v roku 1927 v Međurići, a ktorý je brat spomenutého Zlatka Jeváka, st. Kto je Zlatko Jevák, ml., to sa čitateľ časopisu Prameň môže dozvedieť z rozhovoru s ním.
Predstavte sa prosím našim čitateľom.
Volám sa Zlatko Jevák a som predsedom Matice slovenskej Záhreb a Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb. Narodil som sa v Međuriči v obci kde vo vzájomnom spolužití žijú Chorváti, Česi a Slováci.
Narodili ste sa v Chorvátsku v rodine slovenského pôvodu. Z ktorej časti Slovenska sa Vaši predkovia prisťahovali do Međurića?
Moji pradedovia sa prisťahovali v roku 1902 z miesta Liesek zo severozápadu Slovenska, blízko poľskej hranice, a ktoré leží vo východnej časti regiónu Orava. Je to oblasť s chladným podnebím a drsnými zimami. Okrem ekonomických dôvodov aj jeden z dôvodov bolo chladné podnebie, preto sa moji predkovia rozhodli hľadať prácu a šťastie v teplejších krajoch, akým je Chorvátsko.
Ako na Vás vplývala menšinová príslušnosť?
V Međurići aj doteraz žijú Slováci, Česi a Chorváti v dlhodobom spoločnom spolužití a každý z týchto národov pestuje svoju vlastnú kultúru, jazyk, svoj postoj k národnosti. Paradox je v tom, že tieto tri národy majú veľa spoločného, nehovoriac len o jazyku, takže spolunažívanie a spôsob života bol a je v jednej obci oveľa ľahší a praktickejší, keďže patria k Slovanom.
Do akej miery ste v rodine praktizovali slovenskú kultúru, tradície a slovenský jazyk?
Od malých nôh s nami babka a dedko hovorili po slovensky, no môj brat a dve sestry sme odpovedali v chorvátskom jazyku, keďže sme všetci navštevovali chorvátsku školu. V dedine rozprávali všetci medzi sebou buď po slovensky alebo česky no a samozrejme po chorvátsky, ale všetci sa medzi sebou dohovorili. Moji dvaja synovia rozumejú po slovensky ale nehovoria, pretože nemali príležitosť chodiť do slovenskej školy. Manželka a ja máme štyri vnúčatá, ktoré žijú v Záhrebe a dvojica školákov navštevujú českú školu po C–programu. Bohužiaľ v Záhrebe nie je dosť detí, ktoré by mohli navštevovať slovenskú školu.
Kedy ste prišli do Záhrebu a ako ste počas tých rokov v hlavnom meste Chorvátska praktizovali slovenskú kultúru a tradíciu?
V Záhrebe žijem viac ako štyridsať rokov kde som sa dočkal aj zaslúženého dôchodku. Počas tých rokov som aktívne pomáhal svojom strýkovi Zlatkovi Jevákovi, st., ktorý pred dvadsiatimi piatimi rokmi založil Maticu slovenskú Záhreb a spoločne sme sa snažili udržiavať slovenskú tradíciu, kultúru cez mesačné stretnutia. Zhromaždili sme ľudí slovenského pôvodu a počas mesačných stretnutí prezentovali obyčaje, kultúru, prírodné krásy a pamiatky Slovenska, predstavovali sme členom známe slovenské osobnosti, ktoré sa zaslúžili aj o prosperitu Chorvátska najmä v 19. a 20. storočí. Taktiež členom a širokej verejnosti sme predstavovali slovenský folklór, slovenské piesne, predstavovali slovenskú kuchyňu. Udržiavali sme stále kontakty so Slovenskom cez rôzne stretnutia s našimi priateľmi Slovákmi, každoročnými študijnými cestami po Slovensku a niektorými z aktivít pokračujeme aj dodnes.
Váš strýko viac ako dvadsať rokov viedol Maticu slovenskú Záhreb a taktiež bol Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny v meste Záhreb. V roku 2017 ste prevzali miesto predsedu Matice slovenskej Záhreb. Čo sa v jej práci a aktivitách zmenilo?
Osobne si myslím, že mojim prevzatím Matice sme vniesli počas našich stretnutí viac živosti a pripravujeme zaujímavejší program a aktivity pre našich členov. Okrem našich mesačných stretnutí s bohatým programom, každoročne organizujeme prednášky na tému veľkonočných a vianočných sviatkov, ktoré pripravuje moja zástupkyňa Alena Baliová a s podporou môjho tajomníka Vladimíra mojej manželky Anny a aktívnej členky Đurđice Šušovej prispievame k veselému druženiu kde sa všetci cítime ako jedna veľká rodina. Môžem sa pochváliť projektom organizovania kurzu slovenského jazyka pre našich členov a založením literárno-umeleckej sekcie v rámci Matice slovenskej Záhreb. V rámci sekcie organizujeme kurz maľovania pod odborným vedením Josipa Balia na ktorom sa zúčastňuje viac ako pätnásť členov. Tradične organizujeme každý rok študijnú cestu do rôznych krajov Slovenska, ktoré našim členom a priateľom Slovákov ostanú v krásnych spomienkach.
V rámci Zväzu Slovákov v Chorvátsku pôsobí pätnásť matíc slovenských a práve Vaša vydala najviac kníh. Koľko ich máte vo svojej zbierke a odkiaľ získavate finančné prostriedky na ich vydanie?
Počas dvadsiatich piatich rokov od vzniku Matice slovenskej Záhreb vydaných je 14 kníh o slovenských cirkevných hodnostároch, známych slovenských osobnostiach, o živote Slovákov a ich obyčajoch. Samozrejme bez finančnej podpory Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, Zväzu Slovákov v Chorvátsku so sídlom v Našiciach, ako aj podpory mesta Záhreb by sa nám nepodarilo vydať ani jednu knihu. Najmä spolupráca s mestom Záhreb kde všetky národnostné menšiny pôsobiace v meste Záhreb získavajú na základe Ústavného zákona o národnostných menšinách finančnú podporu pre ich prácu a aktívnu činnosť, nám umožňuje organizovať množstvo zaujímavých aktivít. Medzi tieto menšiny pripadá aj slovenská menšina, ktorú zastupujem ako Predstaviteľ slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb.
Akými aktivitami predstavujete slovenskú kultúru a tradíciu občanom hlavného mesta?
V posledných dvoch rokoch sa nám podarilo s podporou Úradu pre ľudské práva a práva národnostných menšín Chorvátskej republiky kúpiť slovenské kroje dva ženské a dva mužské, v ktorých sa predstavujeme na rôznych festivaloch a podujatiach, ktoré sa organizujú v Záhrebe. Jedným z nich je aj Deň národnostných menšín mesta Záhreb, kde každá z menšín svojou gastronomickou ponukou, folklórom, predstavovaním svojej krajiny, vydavateľskou činnosťou prezentuje svoju menšinu. Za tie roky čo sa táto manifestácia koná, a samozrejme cez rôzne slovenské špeciality ako sú: koláče, pivo, slovenské syry napr. korbáčiky, spišskú borovičku Záhrebčania veľmi dobre poznajú slovenskú menšinu v meste Záhreb. Zapájame sa v rámci svojich možností aj do programu Dní slovenskej kultúry v Záhrebe, no a v rámci Koordinácie pre národnostné menšiny mesta Záhreb zúčastňujeme sa na výstavách veľkonočných kraslíc, v športových turnajoch, recitáciách na materinskom jazyku spolu s ostatnými menšinami mesta Záhreb. Taktiež sme slovenskú menšinu v Chorvátsku, ako aj našu matičnú krajinu predstavili v rámci cyklu Menšiny v Chorvátsku, ktorý organizoval Dom dôchodcov Ksaver v Záhrebe, no a mnoho ďalších.
Ďakujem Vám za rozhovor.
Autor: A.B.
Foto: V.B.