Výstava veľkonočných kraslíc a zvykov národnostných menšín Mesta Záhreb

DSC_0021Pri príležitosti príchodu jari a  Veľkonočných sviatkov, ktoré oslavujú kresťania na celom svete bolo dňa 27. marca 2015 o 18 hod. slávnostné otvorenie výstavy Veľkonočných kraslíc a zvykov národnostných menšín Mesta Záhreb. Táto prekrásna manifestácia sa koná už po tretí rok pod hlavičkou etnografického domu Hrvatska kuća „Materina priča“ a Koordinácie Rád a Predstaviteľov národnostných menšín Mesta Záhreb. Tento rok nechýbala ani slovenská národnostná menšina Mesta Záhreb.
Výstavu slávnostne otvorila vedúca etnografického domu Hrvatska kuća „Materina priča“ Mina Petra a úvodné slová o význame Veľkonočných sviatkov a symbolike kraslíc dal prof. Josip Brlek, vyšší kurátor Etnografického múzeá v Záhrebe. Výstavu prehlásil otvorenou Raško Ivanov, podpredseda Koordinácie Rád a Predstaviteľov národnostných menšín Mesta Záhreb. Otvoreniu zvlášť spríjemnil atmosféru ženský spevácky zbor Wisla poľského kultúrneho spolku Mikolaj Kopernik príležitostnými veľkonočnými melódiami.
Na manifestácii sa okrem Slovákov zúčastnila ruská, ukrajinská, slovinská, rusínska, poľská, maďarská, macedónska menšina pôsobiace v Meste Záhreb. Každá menšina ozdobila svoj výstavný priestor, kraslicami a typickými predmetmi, ozdobami a jedlom veľkonočného stola. My sme náš stôl ozdobili zlatým dažďom, bahniatkami, na ktoré sme povešali kraslice, koláč vianočka, ktorý nechýba na veľkonočnom slote zvlášť vo východnom regióne Slovenska, syrové koláčiky a naše známe korbáčiky. Na otvorení výstavy sme spoločne aj s pánom Zlatkom Jevákom, predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny Mesta Záhreb a predsedom Matice slovenskej Záhreb vítali návštevníkov, a vysvetľovali im spôsob ozdobovania slovenských kraslíc, ponúkali naše dobroty z veľkonočného stola.
Kraslice sme na výstavu priviezli priamo zo Slovenska a ozdobené rôznorodými technikami, ktoré sú typické pre každý región Slovenska,  ktoré sa pestujú a samozrejme aj tradujú. Z publikácie Kraslice od Anny Chalúpkovej som sa dočítala, že na Slovensku sa zachovalo najviac spôsobov ich ozdobovania. Bez pochýb sú známe batikované, vyškrabované, oblepované slamou, drôtované, ozdobené voskom a madeirované tzv. dierkované. Literatúra uvádza, že už v 14. storočí ľudia maľované vajíčka  volali kraslicami. Názov údajne vznikol zo slovanského slova „krasnyj“ čo znamená červený. Červená farba bola považovaná za farbu života a vajíčka boli pôvodne ozdobované práve touto farbou (technika batikovania, ktorá obsahuje hlavne červenú farbu a je najstaršou technikou ozdobovania škrupiny vajíčka). V tom čase to boli len varené vajíčka, ale neskôr kvôli zdravotným a hygienickým dôvodom sa začali ozdobovať škrupiny vajíčok tzv. výduvky – aj takýmito zaujímavosťami sme návštevníkom predstavovali naše slovenské kraslice.
Kraslice boli ozdobené rôznymi technikami z ktorých sa návštevníkom najviac páčila technika „madeirovania“ takzvaná dierkovaná. Do výduviek sa vŕtajú dierky, alebo rôzne ornamenty v podobe sĺz, srdiečok a nakoniec sa ozdobujú voskom. Sú veľmi nežné a dávajú efekt čipky. Technika odrôtovania výduviek je najmladšou technikou a okolo škrupinky sa pletie drôtená košieľka s ozdobami a ornamentmi kde sa medze nekladú. Takéto kraslice niektorí návštevníci videli po prvý krát, keďže technika nie je toľko známa v Chorvátsku a boli týmito kraslicami veľmi nadšení. Kvôli nezabudnutému starému drotárskemu remeslu sa táto technika objavila aj vďaka niektorým nadšencom. Nechýbali ani vajíčka ozdobované voskom, vyškrabované, maľované, batikové a to nie len slepačie ale aj pár husacích.
Sme nesmierne radi, že sme návštevníkom mohli priamo priniesť a ukázať krásu kraslíc, ktorú naši „slovenskí majstri“ ozdobujú pri príležitosti Veľkonočných sviatkov, ale kraslice sa stali už aj výsledkom jedného z druhov ľudového výtvarného umenia a sú v posledných rokoch predmetom záujmu a lákajú návštevníkov do múzeí na ich novodobé výstavy, ale aj na jarmoky a špecializované akcie remeselníkov ľudovej kultúry po celom Slovensku.
Výstava trvala do 3. apríla 2015 a každý deň bol etnografický dom Hrvatska kuća „Materina priča“ otvorený pre návštevníkov, ktorí si naše kraslice odniesli aj domov.

Alena Baliová
IMG_20150327_162037
IMG_20150327_162047