Podpredsedníčka Matice slovenskej v Záhrebe Alena Baliová na veľkonočnom stretnutí záhrebských matičiarov dňa 15. apríla 2025 v Českom národnom dome, na Šubićovej ulici 20, o 18 hod. pripravila zaujímavú prednášku o symboloch Veľkej noci, akými sú predovšetkým vajíčka, zajace či kuriatka, ktoré symbolizujú zrod nového života a objavujú sa v mnohých legendách a príbehoch. Hovorila o zaujímavom veľkonočnom tradičnom zvyku na Slovensku a v rámci podujatia sa konala aj výstava ručne vyrobených vajíčok zo Slovenska. Matica slovenská v Záhrebe podujatie pripravila v spolupráci so Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb a pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky.
„ Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom a je obdobím spojeným s radom cirkevných osláv, obradov a tradičných zvykov, ktoré sa spájajú s príchodom jari“ – s týmito slovami začala svoju prednášku Alena Baliová. Symbolom Veľkej Noci je predovšetkým vajíčko a práve s ním vzniklo mnoho zaujímavých príbehov, ktoré sú zaznamenané v histórii, alebo sa o nich dozvedáme z rozprávania našich predkov. Staroveké národy, Rimania a Egypťania používali vajíčka na jarné slávnosti.
Ďalej pokračovala, že tradícia ozdobovania vajíčok je známa aj v Rusku, kde sa po stáročia dokonca vyrábali zo zlata a drahých kameňov pre cisársku rodinu. Zaujímavý príbeh sa teda viaže k ruskému cisárovi Alexandrovi III., ktorý sa rozhodol darovať svojej manželke na Veľkú noc špeciálne zdobené veľkonočné vajíčko. Preto poveril prominentného klenotníka Petra Carla Fabergého, aby vytvoril pre cisárovnú darček v tvare vajíčka, ktorý by bol pre ňu vhodným prekvapením. Peter Carl Fabergé vyrobil vajíčko zo zlata. Vajíčko sa otváralo a vo vnútri obsahovalo špeciálne ozdobné prekvapenia: zlatý žĺtok, ktorý sa dal otvoriť a vo vnútri bola malá zlatá sliepočka, na ktorej bola miniatúrna cisárska koruna. Vajíčko sa cisárovnej zapáčilo natoľko, že cisár vymenoval Fabergého za oficiálneho dodávateľa cisárskeho dvora a v nasledujúcom roku objednal nové vajíčko a ďalší rok opäť. Fabergé mal pri výrobe vajíčka úplnú slobodu a ani cisár vopred nevedel, ako bude nové vajíčko vyzerať. Jedinou požiadavkou bolo, aby obsahovalo miniatúrne prekvapenie. Takáto koncepcia vajíčka dnes pripomína kinder vajíčko alebo ruské matriošky. Cisár a cisárovná boli z daru nadšení a veľký ruský vládca sa rozhodol každoročne prekvapiť svoju manželku výnimočnými veľkonočnými vajíčkami. Fabergé vyrobil pre cisársku rodinu celkovo 52 vajíčok, no posledné dve neboli nikdy dokončené a 43 sa zachovalo dodnes.
Alena Baliová ďalej hovorila o uctievanej germánskej a saskej bohyni Eostry, vládkyni jari, plodnosti a nového života, ktorá bola často zobrazovaná v spoločnosti zajacov. S ňou je spojená tradícia veľkonočného zajačika nesúceho vajíčka. No ako vznikla? Bohyňa Eostra našla v lese zraneného vtáčika. Bolo ho jej ľúto, pretože sa pomaly blížila studená a dlhá zima a chcela, aby vtáčik prežil. A tak ju bohyňa Eostra premenila na zajaca – lebo zajace majú hustú srsť. Vtáčik, čiže zajačik, tak prežil zimu a na jar začal znášať vajíčka (ako vtáčik). Na znak vďaky každú jar (keď sa oslavuje Veľká noc) prináša zajačik bohyni Eostry farebné vajíčka na znak vďaky za záchranu jeho života. No a možno odtiaľ pochádza krásna tradícia, ktorej sa radujú najmä deti v nemecky hovoriacich krajinách, že do záhrady zavíta veľkonočný zajačik, ktorý ukryje maličké čokoládové vajíčka a potom ich deti musia hľadať. Podobné tradície s menšími či väčšími rozdielmi nájdeme aj v iných krajinách, napr. v Chorvátsku.
V druhej časti prednášky hovorila o tradícii, ktorá sa na Slovensku už roky praktizuje a to na Veľkonočný pondelok. Tento deň, ktorý je posledným dňom veľkonočných sviatkov sa spája s tradíciou šibania a oblievania. Mládenci chodia od domu k domu, oblievajú dievčatá vodou, napr. aj vodou zo studne či ich ponoria do potoka a šibú ich korbáčmi upletenými z vŕbových prútov a ozdobenými stuhami. Význam šibania vŕbovým prútom sa spája s vierou v plodnosť a prirodzenú životnú energiu a oblievanie vodou zabezpečuje dievčatám zdravie a krásu. Na oplátku dostávajú mládenci kraslice a mašľu – stuhu, ktorú si uviažu na korbáč. Na ilustráciu pre prítomných bol pripravený krátky film z východného Slovenska o oblievačke a šibaní dievčat v meste Poprad pod Vysokými Tatrami, ktorý technicky upravil a spracoval Vladimír Bali, tajomník Matice a Zástupcu pre slovenskú národnostnú menšinu mesta Záhreb. Aj keď je pre niektorých táto tradícia skôr lákadlom, iní si túto tradíciu aj naďalej vážia dodržujú. Krásny veľkonočný večer ďalej pokračoval s výstavou tradičných slovenských kraslíc, ktoré sú prinesené z Topoľčian a robila ich pani Kollárová. Na stole boli vystavené práce účastníkov tvorivej dielne, ktorá sa konala 10. apríla t.r. Členka Zdenka Marinčićová, vystavila vajíčka zdobené s korálikmi, členka Snježana Božićová svoj výstavný stôl ozdobila ručne vyrobenými kraslicami farebnou sitinou (močiarnou trávou lat. juncus littoralis) s kúskami vlny a Alena Baliová vystavila drevené vajíčka opletané tenkým farebným drôtikom. Členka Lýdia Puškarićová obohatila výstavu o svoje ručne vyrobené šperky.
Alena Baliová prítomným v krátkosti opísala techniky zdobenia vajíčok, ktoré sa nachádzali na výstavných stoloch a predstavila aj drôtovanú techniku, ktorá ju od minulého roka natoľko zaujala, že aj tohto roku priniesla svoje výtvory ukázať. Stretnutie záhrebských matičiarov a hostí pokračovalo v príjemnej veľkonočnej a veselej atmosfére, ktorú sú dodatočne spríjemnili členky Matice Ana Jeváková a Đurđica Sušová sladkým občerstvením, ktoré pre toto veľkonočné podujatie s láskou a ochotou pripravili.
Autor: A.B.
Foto: V.B.