Slovensko sa môže pochváliť veľkým počtom hradov a opevnení nich viac ako 300, a sprístupnených je viac než 120 hradov, zámkov a kaštieľov pre turistov a milovníkov histórie. Trenčiansky hrad spolu so Spišským hradom a hradom Devín je jedným z najväčších hradov v Európe. V rámci Literárnej sekcie Matice slovenskej v Záhrebe (v texte MS Záhreb) a pokračujúceho cyklu prednášok o hradoch a zámkoch na Slovensku sa v utorok 14. októbra 2025 o 18 hod. v priestoroch Českého národného domu na Šubićovej ulici 20 konala prednáška o Trenčianskom hrade, ktorú pripravila členka Indira Popovová-Potkonjaková. Prednáška bola obohatená aj power point prezentáciou, ktorú pripravil Vladimir Bali. Stretnutie sa konalo pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky v spolupráci so Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny mesta Zahreb. Členovia MS Záhreb mesto Trenčín a Trenčiansky hrad navštívili v roku 2019.
Indira Popovová-Potkonjaková svojou prednáškou prítomným priblížila bohatú históriu hradu a obohatila prednášku o množstvo zaujímavých faktov a legiend, ktoré obklopujú tento historický skvost. Trenčiansky hrad sa vypína na vápencovom brale ponad celé staré mesto Trenčín, ktoré je centrom stredného Považia a ktorým preteká rieka Váh. Hrad zohrával kľúčovú strategickú úlohu od 11. do 17. storočia, keď bol sídlom mocných šľachtických rodov, medzi ktorými vyniká Matúš Čák Trenčiansky, ktorý v 14. storočí vládol veľkej časti dnešného Slovenska, a prezývali ho aj pánom Váhu a Tatier. Vďaka svojej polohe mal hrad dôležitú obrannú funkciu, ale aj politickú a administratívnu. V priebehu dejín bol niekoľkokrát modernizovaný a posilňovaný svojimi hospodármi. Koncom 15. storočia Trenčiansky hrad prevzal rod Zápoľských. Vo vlastníctve ho držali viac ako polstoročie a významne prispeli k rozvoju hradu a mesta. Hrad zrekonštruovali a začiatkom 16. storočia postavili palác, ktorý je najmladším palácom na hrade. S obdobím vlády rodu Zápoľských na Trenčianskom hrade sa viaže jedna z najstarších a najkrajších slovenských legiend – O tureckom šľachticovi Omarovi, krásnej dievčine Fatime a studni lásky. Príbeh rozpráva o láske tureckého pašu Omara ku krásnej Fatime, ktorú uväznil Štefan Zápoľský na Trenčianskom hrade. Za výmenu Fatiminej slobody Omar musel na hrade vykopať studňu, pretože by s vlastným zdrojom vody hrad bol nedobytný. Omar a jeho druhovia kopali do tvrdej skaly tri roky.
Legenda hovorí, že sa Omarovi podarilo vykopať studňu a pri podávaní prvej čaše vody, Zápoľskému povedal: „Vodu máš, ale tvoje srdce je tvrdšie ako tá skala“. Realita však bola oveľa tvrdšia, pretože studňu v skutočnosti ručne vykopali vojaci habsburskej posádky hradu a poddaní trenčianskeho panstva. Trvalo im to asi štyridsať rokov a dosiahli úroveň takmer 80 metrov pod povrchom skaly. Práce boli dokončené okolo roku 1570. Nenašli však zdroj vody, a legendárna studňa je vlastne umelou nádržou na dažďovú vodu, ktorej hladina sa dnes pohybuje medzi 12 a 15 metrami. 17. storočie bolo mimoriadne turbulentným obdobím, keď Trenčín ohrozovali rôzne povstalecké vojská, vojenské vpády, stavovské povstania, ale aj mory, ako napríklad mor, ktorý v roku 1656 zabil viac ako 300 obyvateľov a v roku 1715 ich bolo 1600. V rokoch od 1663 do 1782 stálymi hradnými obyvateľmi boli cisársky vojaci (dynastia Habsburgovcov), ktorí v rokoch 1704-1708 odolávali štvorročnej blokáde povstaleckých vojakov Františka II. Rákociho. Ku hladu a chorobám s ktorými sa obyvatelia trápili pribudol aj katastrofálny požiar v roku 1708, ktorý zničil alebo vážne poškodil 195 domov, kostolov a dokonca aj mestské opevnenia, ktoré bohužiaľ neboli nikdy opravené. Koncom 18. storočia Trenčiansky hrad definitívne stratil svoj vojenský význam, ale utrpenie a prírodné katastrofy naďalej sužovali Trenčín. V roku 1790 mesto opäť zasiahol katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celú vnútornú časť mesta a vážne poškodil farský kostol a faru. Tým sa definitívne skončila aj sláva Trenčianskeho hradu, z ktorého zostali len ruiny. Poslednou majiteľkou hradu bola Ifigénia De Castris D’Harcourt z rodu Sina, ktorá v roku 1905 darovala hrad mestu Trenčín. V 19. storočí sa mesto Trenčín začalo rozvíjať najmä výstavbou železníc do Žiliny a Bratislavy a vznikom mnohých nových podnikov, najmä v textilnom, potravinárskom a strojárskom priemysle. Trenčiansky hrad tvoria rôzne budovy a komplexy, ako sú Matúšova veža, Ľudovítov a Barborin palác, Panská kaplnka, Kasárne, Hladomorňa, Lapidárium, Zápoľského palác a hradná cisterna, ktorá je legendárnou studňou lásky.
Dnešný vzhľad hradu je výsledkom mnohých prestavieb vrátane renesančnej prestavby a neskoršej obnovy po požiari a rozsiahlej rekonštrukcii v druhej polovici 20. storočia. V súčasnosti je hrad národnou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja a jeho správu zabezpečuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Hrad je centrom kultúrneho života samotného mesta, kde sa počas celého roka konajú rôzne výstavy, stredoveké hry a iné spoločenské podujatia a je hlavnou turistickou atrakciou celého Považského regiónu. Kultúrny večer pokračoval družením prítomných členov a hostí pri malom občerstvení.
Autor: A.B.
Foto: V.B.