Matica slovenská v Záhrebe v spolupráci so Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb a pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej Republiky pripravila kultúrno-literárny večer dňa 18. marca 2025 v Českom národnom dome na Šubićovej ulici 20, pri príležitosti 130. výročia úmrtia Bohuslava Šuleka, Slováka, ktorý je v Chorvátsku známy ako zakladateľ chorvátskej vedeckej terminológie. Prednášku o tejto osobnosti pripravila členka Matice slovenskej v Záhrebe Indira Popovová Potkonjaková a prezentáciu k prednáške pripravil Vladimír Bali, tajomník Zástupcu pre slovenskú národnostnú menšinu mesta Záhreb. Na začiatku svojej prednášky Indira Popovová Potkonjaková prečítala slová filológa Igora Gostla: „Tento pôvodom Slovák, ale srdcom i dušou Chorvát, vlastenec a horlivý stúpenec ilýrskej myšlienky, bol ozdobený mnohými vlastnosťami: širokým záujmom a encyklopedickým vzdelaním, pokojom v duši, pracovitosťou, vytrvalosťou, obetavosťou, znalosťou cudzích jazykov, lexikálnymi znalosťami a vycibreným citom pre jazyk. Hoci bol cudzinec, čoskoro si osvojil chorvátsky jazyk ako rodený hovorca a stal sa vzorom a príkladom a skutočne prvým chorvátskym štylistom, ktorého bude nasledovať pomerne veľa nasledovateľov.“
Ďalej, o Šulekovi povedala, že ho môžeme ocharakterizovať týmito prídavnými menami: chorvátsky jazykovedec, polyhistorik, lexikograf, spisovateľ, politický historiograf, pedagóg, ale aj publicista, novinár, prekladateľ, prírodovedec, spisovateľ učebníc a popularizátor vedy. Bohuslav Šulek sa narodil 20. apríla 1816 v meste Sobotište, na západnom Slovensku. Jeho otec Ján Šulek bol evanjelický farár a učiteľ v mestečku Mošovce v okrese Turčianske Teplice. Po otcovej smrti sa Bohuslav stal farárom v Sobotišti, ale pre poruchu sluchu, ktorou trpel od 14 rokov, sa tohto povolania vzdal. Potom sa rozhodol odísť k bratovi Michalovi do Brodu na Savi, dnešného Slavónskeho Brodu, v Chorvátsku, ktorý tam pôsobil ako vojenský lekár, dúfajúc, že s jeho pomocou sa mu sluch zlepší, čo sa, žiaľ, nestalo. Osoba, ktorá sa s ním rozprávala musela hovoriť hlasnejším tónom.
Tu sa začína učiť chorvátsky jazyk, ktorý aj napriek ťažkostiam ovláda ako rodený hovorca! Do Chorvátska teda prichádza ako 22-ročný a do konca života ho neopúšťa, vníma ho ako svoju druhú vlasť. V čase jeho príchodu sa v krajine dejú výrazné premeny, ktoré súvisia s právnym systémom teda zmena z feudálneho na buržoázny poriadok. Bola to éra vojenských, politických a administratívnych reforiem, ktoré zmenili chorvátsku spoločnosť. Bohuslav Šulek žil a tvoril v takejto dynamickej politickej, ekonomickej, sociálnej a kultúrnej atmosfére. V roku 1839 nadviazal vzťah s Ljudovítom Gájom a v tom istom roku začal pracovať v tlačiarni Franja Župana ako „knižný a polygrafický učeň“. V tlačiarni pracoval tri roky. Tu sa spriatelil so synmi Franja Župana a prostredníctvom nich sa dostal do kontaktu s mladými ľuďmi a spisovateľmi v Záhrebe. V novom prostredí sa začal prispôsobovať kultúrnemu a politickému životu Chorvátska. Šulek v roku 1867 získal doktorát na Univerzite v Rostocku a v roku 1868 vydal svoje najznámejšie politické dielo Naše práva (chorv. Naše pravice), dielo, ktoré obsahuje všetko o štátnom práve Kráľovstva Dalmácie-Chorvátska-Slavónska. Ide teda o kľúčové dielo chorvátskej politickej historiografie od roku 1202 do roku 1868.
Posledné obdobie Šulekovho života bolo poznačené pôsobením na Juhoslovanskej akadémii vied a umení. Jej založením sa stal jedným zo štrnástich čestných členov, ktorých menoval chorvátsky snem 12. marca 1866. Šulek sa stal prvým členom prírodovedno-matematickej triedy akadémie a o niekoľko rokov prvým tajomníkom, ktorý v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti. Členka Indira Popovová-Potkonjaková o Šulekovi vyzdvihla, že bol prvým lexikografom v Chorvátsku, ktorý sa zaoberal pomenovaním a definovaním vedeckých pojmov. Oceňuje sa jeho prínos k štandardizácii a rozvoju chorvátskeho jazyka. Jeho tri slovníky sú neoceniteľné pre ďalší rozvoj chorvátskeho jazyka: Nemecko-chorvátsky slovník (chorv. Njemačko-hrvatski rječnik) z roku 1860 – jeho prvé lexikografické dielo, Chorvátsko – nemecký – taliansky slovník vedeckej terminológie (Hrvatsko – njemačko – talijanski rječnik znanstvenog nazivlja) z roku 1874 v dvoch zväzkoch a Juhoslovanský rastlinný adresár (Jugoslavenski imenik bilja) z roku 1879 obsahuje chorvátske, srbské a slovinské botanické názvy. Indira Popovová Potkonjaková prítomným zdôraznila, že v dobe keď Šulek tvoril – prvá polovica 19. storočia, bola éra romantizmu a ilýrskeho hnutia, v ktorej bolo populárne hľadanie toho pôvodného v ľuďoch, ich jazyku, zvykoch, kultúre, mentalite, minulosti a Šulek ako Slovák dokonale zapadol medzi Ilýrov, s ktorými zdieľal slovanskú identitu a začal v Chorvátsku viac „pátrať po slovanskom pôvodnom jazyku. Odtiaľ pochádzajú „šúlekizmy“.
Na záver prednášky prednášajúca vyzdvihla, že chorvátska terminológia v oblasti spoločenských a prírodných vied, techniky a mestskej civilizácie je nemysliteľná bez Bohuslava Šuleka. Určite patrí do užšieho okruhu najvplyvnejších chorvátskych jazykovedcov v histórii spolu s ďalšími predstaviteľmi záhrebskej filologickej školy (Antun Mažuranić, Adolf Veber Tkalčević, Vjekoslav Babukić a ďalší). Bohoslav Šulek pracoval oddane až do samého konca. Zomrel na zápal pľúc 30. novembra 1895 vo svojom dome na rohu Marovskej (dnešnej Masarykovej) a Preradovićovej ulice v Záhrebe. O dva dni neskôr jeho telo uložili na odpočinok pod arkádami Mirogoja. Záhreb sa mu odvďačil aj tým, že po ňom pomenoval jednu z najkrajších ulíc v meste. Šulekova ulica medzi Bužanovou a Zvonimirovou sa každú jar stáva obľúbenou kulisou pre najkrajšie fotografie početných rozkvitnutých japonských čerešní.
Autor: A.B.
Foto: V.B.