Adventný večer a predvianočný koncert Matice slovenskej v Záhrebe

Vianoce sú najväčším a zároveň najkrajším kresťanským sviatkom v roku. Slovensko je krásna krajina a aj Vianoce sa v každom jej kúte oslavujú inak, pretože každý región (západný, stredný aj východný) má iné zvyky, ktoré sú v Chorvátsku určite veľmi podobné, keďže obe krajiny sú kresťanské. Nie je to len deň krásnych zvykov. Je to deň, ktorý nás pozýva, aby sme mu dali zmysel. Tento zmysel a živého ducha Vianoc Matica slovenská v Záhrebe (v ďalšom texte MSZ) vdýchla cez jej spoločenstvo, a zvlášť cez tento adventný večer a koncert, ktorý pripravila dňa 13. decembra, v piatok o 19 hod., v Českom národnom dome na Šubićovej ulici 20. Pozvanie účinkovať na koncerte prijal Kultúrno umelecký spolok Valentínovo (v ďalšom texte KUS Valentínovo), ktorý vedie členka MSZ Blaženka Kostelac.

Na začiatku koncertu Zlatko Jevák, predseda MSZ a Zástupca slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb privítal prítomných členov MSZ, priateľov Slovákov a vzácnych hostí. Na koncerte sa zúčastnil Juraj Bahník, predseda Rady českej národnostnej menšiny mesta Záhreb, Marijan Lipovac, predseda chorvátsko-českého spolku, a predstavitelia ukrajinskej, poľskej a ruskej národnostnej menšiny v meste Záhreb. J. E. Hana Kováčová, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Chorvátsku sa ospravedlnila, že sa na koncerte nemôže zúčastniť  kvôli chorobe. Moderátorky koncertu boli členky Đurđica Sušová a Alena Baliová. Vo svojom slovensko-chorvátskom príhovore predstavili KUS Valentínovo, ktoré bolo založené v roku 2001 na deň sv. Valentína. Spolok si váži staré chorvátske piesne, tance, zvyky a snaží sa ich zachovať pre budúce generácie, pretože ľudová pieseň a tanec je dôležitý pre každého človeka, celý národ a jeho kultúru. Spolok vystupoval nespočetnekrát, na mnohých podujatiach v Záhrebe a v iných mestách Chorvátska. Ďalej vystupovali v Bulharsku, Srbsku v Autonómnej pokrajine Vojvodina, Taliansku, Maďarsku, Slovinsku v Severnom Macedónsku a v Bosne a Hercegovine.

Pred samotným vystúpením KUS Valentínovo moderátorky pripravili pre prítomných niekoľko zaujímavých informácii o pred/vianočných zvykoch a tradíciách v rôznych regiónoch Slovenska, no a dozvedeli sa aj poverách týkajúcich sa Vianoc. Tak napríklad na Štedrý večer až do večera sa udržiaval pôst a čarovaním sa veštilo všetko, čo sa týkalo zdravia, úspechov, budúcej úrody i osobného života. Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie a zlým znamením bolo, ak bolo potrebné niečo si požičať. Ľudia sa práve v tento deň snažili kontrolovať svoje správanie a konanie, pretože verili, že ako tento deň prežijú, tak budú žiť a robiť po celý nasledujúci rok. V tento deň sa nesmela zavesiť opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Magická moc sa pripisovala práve vianočnému pečivu. Často z upečeného pečiva dávali aj sliepkam, aby dobre znášali vajcia. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. A napríklad zo zvykov vo východoslovenskom regióne sa vianočný stromček zvykne ozdobovať až na Štedrý deň. Pred Štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca – aby boli zdraví a bohatí. Dievčatám sa urobia krížiky z medu na čelo, aby boli dobré a aby ich chlapci ľúbili. Vianočná polievka je opäť kapustová s hubami a klobásou, hubová – nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka. Na Zemplíne nesmie v niektorých rodinách k polievke chýbať tradičný “biely zemplínsky koláč” – je nasladko, ale podáva sa k slaným jedlám. Na západnom Slovensku sa jedia väčšinou ryby i to kapor so zemiakovým šalátom alebo rybacia polievka halászle. Zo zvykov sa v niektorých rodinách zachováva v peňaženke rybia šupinka, ktorá symbolizuje hojnosť, alebo na Štedrý večer sa rozkrojí jablko a ak bolo vo vnútri zdravé, rodina bude požehnaná zdravím po celý rok.

V samotnom programe KUS Valentínovo vystupovalo 25 účinkujúcich, ktorí zaspievali niekoľko piesní, ktorých sprevádzala živá muzika a člen spolku Željko Novosel vo svojom hovorenom slove zarecitoval básne Vianoce prišli (Božić došel) a Vianoce v Stubici (Božić v Stubice), na záver spolok zatancoval turopoľský drmeš. Účinkujúci KUS Valentínovo so svojou živou muzikou vytvorili radostnú atmosféru, za čo im pulikum poďakovalo dlhým a srdečným potleskom. Moderátorky koncertu po kultúrnom programe zaželali prítomným príjemné prežitie vianočných sviatkov plných radosti a pohody a do nového roka hlavne veľa zdravia, šťastia a osobných i pracovných úspechov. Potom MSZ pripravila pre prítomných patričné pohostenie pri ktorom sa všetci spoločne družili, ale si aj zatancovali, keďže KUS Valentínovo mal vo svojom repertoári viacero iných piesní a celý večer bol naplnený  radosťou, spevom a dobrou náladou.

Autor: A.B.
Foto: V.B.

Scroll to Top