Na internetových stránkach Matice slovenskej v Martine zverejnená je správa, že sa rok 2025 vyhlasuje za Rok zahraničných Slovákov. Matica slovenská si v roku 2025 chce pripomenúť významné historické udalosti a osobnosti, ktoré formovali slovenské diaspóry po celom svete a výrazne ovplyvnili kultúrne, vedecké, umelecké či náboženské prostredie mimo hraníc Slovenska. Vzhľadom na toto vyhlásenie, Matica slovenská v Záhrebe pripravila pre svojich členov prednášku na tému Rok 2025 vyhlásený za Rok zahraničných Slovákov. Prednáška sa uskutočnila dňa 24. júna 2025, o 18 hod. v priestoroch Českého národného domu, na Šubićovej ulici 20 v Záhrebe pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a Zástupcu pre slovenskú národnostnú menšinu mesta Záhreb. Prednášku pripravila Alena Baliová, podpredsedníčka Matice slovenskej v Záhrebe, ktorá sa zamerala na časové obdobia, v ktorých Slováci odchádzali zo svojej domoviny za prácou a lepším životom a na to, ako je na Slovensku zriadené postavenie Slovákov žijúcich v zahraničí. Svoju prednášku obohatila power point prezentáciou, ktorú pripravil Vladimír Bali, tajomník Zástupcu pre slovenskú národnostnú menšinu mesta Záhreb.
Matica slovenská, ako najstaršia národná kultúrna ustanovizeň už od svojho vzniku v roku 1863 nepretržite podporuje Slovákov v zahraničí, čo dokazuje aj zriadenie špecializovaného Ústavu pre zahraničných Slovákov, resp. Krajanského múzea Matice slovenskej, ktorý vykonáva politiku Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. V roku 2005 na Slovensku bol prijatý Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach týkajúcich sa vzťahov Slovenskej republiky a Slovákov žijúcich v zahraničí a štátnu podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Alena Baliová, ďalej zdôraznila, že emigrácia mala v slovenských dejinách významné miesto prakticky od 19. storočia, keď prví Slováci začali opúšťať vtedajšie Rakúsko-Uhorsko a hľadať lepší život vo svete. V menšej miere ľudia samozrejme opúšťali územie dnešného Slovenska už skôr, z politických, náboženských či iných dôvodov, ale skutočný „vrchol“ emigrácie nastal práve v turbulentnom období druhej polovice 19. storočia. Už v tomto období sa časť slovenského ľudu, najmä z hornatých oblastí severného Slovenska, presťahovala, kolonizovala a dodnes žije na území dnešného Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska (tzv. Dolná zem), kde si mnohé z týchto emigrantských komunít zachovali slovenčinu ako svoj materinský jazyk, slovenskú kultúru a tradíciu.
Matica slovenská v Martine počas svojej prvej existencie od roku 1863 do roku 1875, teda v druhej polovici 19. storočí, udržiavala prostredníctvom svojich zástupcov kontakty so Slovákmi v Dolnej zemi, ktorí žili v Banáte (provincia v Rumunsku, Srbsku a Maďarsku), Báčskej vo Vojvodine a Chorvátsku, ale aj v rakúskej časti Habsburskej monarchie, v Českom kráľovstve, najmä v Prahe. Hlavne po roku 1867 bola hlavnou destináciou emigrantov zo Slovenska Amerika. Išlo o masovú emigráciu, keď Slováci ako robotníci a roľníci opúšťali svoju starú vlasť v desiatkach tisícov a dočasne alebo natrvalo sa usadili v tzv. Novom svete. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1880 a 1898 emigrovalo z územia dnešného Maďarska do Spojených štátov približne 380 000 ľudí, z ktorých bolo asi 100 000 Slovákov a počas nasledujúcich dvadsiatich rokov, t. j. približne do roku 1919, americké záznamy zaznamenávajú príchod 480 000 Slovákov. Neskôr za americkými Slovákmi prichádzala národne uvedomelá inteligencia z radov duchovenstva, ktorá tu organizovala krajanský nábožensko-kultúrny život a zakladala spolky vrátane Matice slovenskej v Amerike. V tomto smere osobitne vynikal rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek (1855 – 1915), zakladateľ strešnej organizácie Slovenská liga v Amerike. Štefana Furdeka nazývali „prezidentom amerických Slovákov“.
Historicky významným obdobím z hľadiska emigrácie slovenského obyvateľstva je obdobie medzi rokmi 1948 a 1989, konkrétne po februárovom prevrate v roku 1948, ktorý bol prechodným obdobím od demokracie k totalitarizmu a táto emigrácia bola založená na obavách z úplného prevzatia moci komunistami, a vlna emigrácie po invázii sovietskych okupačných vojsk v roku 1968, tzv. Pražská jar. Odhaduje sa, že po nej opustilo Československo 68 až 74 tisíc ľudí, až do roku 1971, kedy začala tvrdá normalizácia. Z toho vyplýva, že z politických dôvodov v rokoch 1945, 1948 a 1968 a tiež po roku 1989 odišli tisíce Slovákov za prácou do všetkých častí sveta, najmä do Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Veľkej Británie, Írska a ďalších krajín, kde posilňovali staršie alebo vytvárali nové slovenské emigračné komunity. Počas roku 2025 sa na Slovensku budú oslavovať aj jubileá krajanov, ktorí boli významnými predstaviteľmi slovenskej a emigrantskej kultúry, politického, vedeckého, umeleckého a náboženského života, ako napríklad: Jozef Podhradský (1823–1915), ktorý žil a pôsobil v Srbsku, Rudolf Dilong (1905–1986), žil a pôsobil v Pittsburghu v USA, Jozef Cíger Hronský (1896 – 1960) žil a pôsobil v Argentíne, a iní. Alena Baliová vo svojej prednáške uviedla, že Slováci žijúci v zahraničí majú svoj Deň zahraničných Slovákov, ktorý vyhlásila vláda Slovenskej republiky v septembri 1993 na podporu prezentácie Slovákov žijúcich v zahraničí a oslavuje sa na Slovensku a vo svete každý rok 5. júla. Tento pamätný deň symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda a oslavuje sa už od vzniku Slovenskej republiky, teda od 1993. Základný kameň budúceho pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov bol osadený v roku 2000 v centre Sadu Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. Ide o 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali krajania z Maďarska a stal sa miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska. Na záver prednášky Alena Baliová v krátkosti okomentovala knihu od Kvetoslavy Kučerovej Slováci v Chorvátsku (od začiatku osídľovania), v slovenskej aj chorvátskej verzii, ktorá sa nachádza v zbierke kníh Matice slovenskej v Záhrebe. Knihu napísala Kvetoslava Kučerová (1935 – 2019), slovenská historička, filologička, prekladateľka, vysokoškolská učiteľka, docentka a manželka prvého veľvyslanca Slovenskej republiky v Chorvátsku Matúša Kučeru. Pani Kučerová v knihe obsiahla výsledky svojho dlhoročného výskumu osídľovania a života Slovákov v Dolnej zemi, konkrétne v Chorvátsku. V knihe opisuje svoje stretnutia so Slovákmi v jednotlivých miestach, ich dobrosrdečnosť, ochotu jej pomôcť pri výskume a získania potrebných dokumentov, ako aj stretnutia so živými slovenskými komunitami v Chorvátsku. Prednáška mnohých zaujala a po nej sa rozvila pozoruhodná diskusia o vysťahovalectve a živote emigrantov mimo domoviny. Ana Jeváková pre členov upiekla tortu a pripravila malé občerstvenie pri ktorom sa všetci ešte spoločne družili.
Tekst: A.B.
Foto: V.B.