Matica slovenská v Záhrebe na májovom stretnutí záhrebských matičiarov v priestoroch Českého národného domu v Záhrebe dňa 13. mája 2025, o 18 hod. pripravila v rámci kultúrno – literárnej sekcie Matice slovenskej v Záhrebe zaujímavú prednášku a video prezentáciu na tému Oravský hrad, ktorý je jedným z najznámejších hradov na Slovensku, ktorý nepriatelia nikdy nedobili. Stretnutie sa konalo pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky v spolupráci so Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny mesta Zahreb. Prednášku pripravil Vladimír Bali, tajomník Zástupcu slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb a Matice slovenskej v Záhrebe, ktorý prítomným predstavil bohatú históriu tohto stredovekého hradu, ktorý sa vypína 112 metrov nad riekou Orava. Oravský hrad je známy svojím strategickým významom v priebehu storočí, ale aj zachovanou architektúrou a početnými múzejnými zbierkami. V rámci prednášky Vladimír Bali pripravil aj video prezentáciu. Film je koncipovaný tak, že diváka sprevádza celým areálom hradu, ale aj jeho vnútornými miestnosťami, teda divák ma dojem, že je aktívnym účastníkom prehliadky hradu. Vo filme mohli diváci vidieť expozície nachádzajúce sa v priestoroch hradu: etnografickú a archeologickú expozíciu, zbierku starého nábytku a prírodovednú expozíciu venovanú flóre a faune oravského regiónu.
Vladimír Bali ďalej pokračoval, že Oravský hrad je jeden z dominantných hradov na Slovensku, nachádza sa v obci Oravský Podzámok na severe Slovenska a od 13. storočia slúžil ako obranná pevnosť. Budovy a interiér hradu nesú črty románskeho slohu, gotiky, renesancie, baroka i moderných slohov. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste uhorsko-poľskej cesty (predtým aj dôležitej jantárovej cesty) v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne. Oravský hrad tvorí rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. Hrad je rozdelený do troch stavebných celkov – Horný hrad, Stredný hrad a Dolný hrad. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúci tri výškové terasy hradnej skaly, a stavali sa postupne od polovice 13. až do začiatku 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci 15. a na začiatku 16. storočia, keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu. Totiž každý z majiteľov hradu si pristavil svoj palác. Hrad mal niekoľko majiteľov. Vladimír Bali v prednáške vyzdvihol len tých najznámejších. V 13. storočí bol majiteľom hradu kráľ Belo IV. a neskôr bol v rukách Matúša Čáka Trenčianskeho. V 15. storočí sa hrad stal majetkom panovníka Mateja Korvína, ktorý uskutočnil viacero opatrení pre bezpečnosť hradu a samotného územia Oravy. V roku 1556 sa dostal do rúk Thurzovcom, ktorí uskutočnili najrozsiahlejšiu prestavbu Oravského hradu.
Po vymretí Thurzovcov mal Oravsky hrad viacerých majiteľov, ktorí sa oň veľmi nestarali. Najväčšia katastrofa hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel a pre svojich správcov sa stal nepotrebným. Počas druhej svetovej vojny použili nemecké vojská hrad ako delostreleckú pozorovateľňu. Po tom, čo na budovu vypálili sovietski delostrelci salvu z raketometov kaťuša, sa Nemci rozhodli, že nebudú riskovať poškodenie pamiatky a z areálu hradu sa stiahli. K rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne. Hrad je totiž stále živý komplex, ktorého vývoj sa dodnes nezastavil. K veľkorysej obnove celého hradu sa pristúpilo však až v rokoch 1953 až 1968, po dokončení ktorej sa stal dôstojným sídlom Oravského múzea Pavla Országa Hviezdoslava. Dnes má hrad 154 miestností. Oravský hrad je zaujímavý aj tým, že v jeho priestoroch sa natáčalo už niekoľko filmov. V roku 1921 na Oravskom hrade prebiehalo natáčanie dnes už kultového filmu Nosferatu – symfónia hrôzy – prvého čiernobieleho hororu na motívy románu Brama Stokera. Jedinečné priestory hradu boli taktiež využité na natáčanie viacerých domácich i zahraničných filmov a rozprávok ako Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš, Dračie srdce II, Princezná a bedár, Cisárov emisár, Rozprávka rozprávok, Dracula, Van Helsing a nakrúcanie dokumentárnych filmov.
Čelnom Matice slovenskej v Záhrebe sa prednáška veľmi páčila a nakoniec bolo dohodnuté, že sa aj v budúcnosti budú pripravovať prednášky na túto tému, teda, že sa pripravia prednášky o ďalších hradoch a zámkoch nachádzajúcich sa na Slovensku, a ktoré sú zapísané v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO ako napr. Spišský hrad. Kultúrny večer členovia Matice ukončili družením pri stole s občerstvením, ktoré pripravila Ana Jeváková. V uvoľnenej atmosfére mali prítomní členovia možnosť vymeniť si dojmy z prednášky a filmu. Prednáška o Oravskom hrade určite mnohých povzbudila k návšteve tejto mimoriadnej pamiatky a k tomu, aby sa na vlastné oči presvedčili o jej kráse a historickom význame.
Autor: A.B.
Foto: A.B.