Novembrové stretnutie Matica slovenská v Záhrebe venovala už po druhý krát spomienke na Slováka kardinála Juraja Haulíka, ktorý skoro celý svoj život obetoval pre chorvátsky národ, tak ďaleko od svojej Trnavy na Slovensku. Matica slovenská v Záhrebe si tohto roku pripomenula 150. výročie smrti Juraja Haulíka prednáškou od PhD. Agneze Szabovej. Na podnet prof. dr. sc. Ivana Biondić, hovorcu Chorvátskej akadémie vzdelania a umenia v diaspóre, Matica slovenská v Záhrebe pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a v spolupráci s Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb organizovala v rámci literárnych večerov prezentáciu druhého doplneného vydania jeho knihy Kardinal Haulik – prorok jugoslavenske propasti (Kardinál Haulík – prorok juhoslovanského zániku). Prezentácia knihy sa konala dňa 19. novembra 2019 v priestoroch Českého domu na Šubićovej ulici 20 o 18 hod.
Na začiatku prezentácie predseda Matice slovenskej v Záhrebe Zlatko Jevák predstavil prednášajúceho, ktorý sa už roky zaoberá osobou a prácou kardinála Juraja Haulíka. Ivan Biondić na začiatku svojej prezentácie povedal, že je nesmierne rád, že svoju knihu o Jurajovi Haulíkovi môže predstaviť členom Matice slovenskej v Záhrebe, pretože ho považuje za veľkého muža slovenského národa, no bohužiaľ spomienka na Juraja Haulíka je v pamäti chorvátskeho ľudu veľmi potlačená, a práve touto svojou knihou chcel vrátiť Haulíka do kolektívneho povedomia Chorvátov.
Juraj Haulík sa narodil 20. apríla 1788 v Trnave, kde pôsobil ako kňaz a kanonik. Neskôr bol povolaný do Viedne a v roku 1838 prišiel do Záhrebu kde bol menovaný za záhrebského biskupa a neskôr za chorvátskeho kardinála rímskokatolíckej cirkvi v roku 1856. Haulík počas svojho pôsobenia v Záhrebe pomáha chorvátskemu národu v jeho prebúdzaní sa práve v čase národného obrodenia. Bol veľkým bojovníkom za chorvátske práva proti maďarským ambíciám, najmä proti zavedeniu maďarčiny ako úradného jazyka. Získal si podporou Ilýrčanov a nacionalistov a v roku 1847 za jeho predsedania hradským Saborom (parlamentom) bol chorvátsky jazyk vyhlásený za úradný jazyk. Juraj Haulík svojím pôsobením v Záhrebe vynaložil svoje úsilie vo viacerých spoločenských oblastiach. Bol zástancom vzdelania nižšej klasy, otváral školy, snažil sa o modernizáciu vysokého školstva, bol zakladateľom prvej knižnice a čitárne na Kamenných dverách (Kamenita vrata) v Záhrebe a v roku 1848 založil prvé katolícke noviny. Ďalej, investoval do zdravotníctva a založil aj nemocnicu (dnes nemocnica sestier milosrdných na Vinohradskej ulici), snažila sa oživiť hospodárstvo a zohral veľkú úlohu aj v politickej oblasti. Mnoho Záhrebčanov nevie, že bol zakladateľom a rozširovateľom parku Maksimir, ktorý niekedy po ňom nosil meno „Jurjevac“.
O Jurajovi Haulíkovi sa môže hovoriť mnoho, keďže bol nevyčerpateľne činní v rôznych oblastiach spoločenského života o čom sa čitateľ v prezentovanej knihe môže dočítať, a členovia Matice a sympatizanti Slovenska si mohli knihu na záver prezentácie aj kúpiť. Po prezentácii sa všetci prítomní združili okolo slaného a sladkého občerstvenia, ktoré pripravila členka Matice slovenskej v Záhrebe Đurđica Sušová.
autor: A.B.
foto: V.B.