Zdobené veľkonočné vajíčko alebo kraslica spolu s korbáčom s mašľami sú neodmysliteľnou súčasťou a symbolmi Veľkej noci. Vajíčko patrí medzi najstaršie kultové, obradové predmety a v kresťanstve sa považuje za symbol nového života, plodnosti a znovuzrodenia. Matica slovenská v Záhrebe pri príležitosti nadchádzajúcich sviatkov jari a najdôležitejšieho kresťanského sviatku Veľkej noci zorganizovala výstavu kraslíc pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a v spolupráci s Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb. Výstava sa konala v Českom národnom dome na Šubićovej ulici 20, dňa 12. apríla 2022 o 18 hod.
Ozdobovanie kraslíc je jeden z druhov ľudového výtvarného umenia, ktoré sa stáročiami vyvíjalo a obohacovalo kreatívnosťou každej novej generácie. Preto sa vajíčka tzv. výduvky ozdobujú rôznymi tradičnými, ale aj novými technikami, ktorých je neúrekom. No, zapýtali ste sa niekedy prečo práve vajíčko je jedným zo symbolov Veľkej noci? – bola otázka Aleny Baliovej, podpredsedníčky Matice slovenskej v Záhrebe, ktorá otvorila výstavu a povedala o krasliciach viac. Od nepamäti vajíčko symbolizovalo zárodočný chaos z ktorého vznikol svet, ale tiež životnú silu, narodenie, nesmrteľnosť, návrat jari a vďaka škrupinke i pocit bezpečia. Nevie sa presne odkedy sa veľkonočné vajíčka ozdobujú, ale je známe, že tento obyčaj naše národy prevzali ešte pred vznikom kresťanstva. Takže sa da povedať, že obyčaj pochádza od pohanských národov, pre ktoré boli vajíčka symbolom života a prebúdzajúcej sa prírody po zimnom spánku. Na Slovensku je kraslica považovaná za symbol lásky, pretože ich dievčatá na Veľkonočný pondelok darovali mládencom (kúpačom), keď ich prišli vyšibať korbáčom z čerstvých vŕbových prútov (zvyk na západnom Slovensku), alebo obliať hladnou vodou a to namočením do potoka, alebo poliatím plného vedra chladnou vodou zo studne či z hrnčeka (zvyk na východnom a strednom Slovensku). Oblievanie vodou a šibanie má dievčatám priniesť zdravie na celý rok, krásu, plodnosť a šťastie. Preto sa vraj hovorí, že slovenské ženy sú najlepšie na svete – dodala prednášajúca.
Na ozdobovanie vajíčok sa niekedy používali varené vajíčka a neskôr kvôli zdravotným a hygienickým dôvodom sa začali ozdobovať vyfúknuté vajíčka tzv. „výduvky“ slepačích, husacích, kačacích, morčacích vajec, ale aj vajíčka z pštrosa. Z najznámejších techník výzdoby kraslíc poznáme batikovanie, maľovanie voskom, vyškrabávanie, perforovanie – madeira (dierkovanie), odrôtovanie, okúvanie, oblepovanie rôznymi materiálmi ako napríklad sietinou (dužina trávy), sitinou (močiarna tráva), vlnou, perlovkou, textilom, slamou atď., fantázii sa medze nekladú. Na výstavných stoloch sa nachádzali ručne vyrobené kraslice zo Slovenska od pani Zuzany Polákovej z Prievidze – kraslice ozdobené technikou: maľované voskom, perforované – madeira , Ruženy Baňasovej z Bardejova – odrôtované, perforované-madeira a Ruženy Matuškovej z Banskej Bystrice – maľované voskom. Svoj výstavný stôl ozdobila ručne vyrobenými kraslicami aj členka Spoločnosti chorvátsko-slovenského priateľstva v Záhreb Snježana Božićová farebnou sitinou (močiarnou trávou lat. juncus littoralis) s kúskami vlny. Členky Matice slovenskej v Záhrebe Đurđica Sušová kraslice oblepila prírodnými materiálmi, Gordana Tisajová, ozdobila svoje kraslice s kvetinami z rôznych materiálov a stôl spestrila rôznymi veľkonočnými ozdobami a Lidija Puškarićová, obohatila výstavu o svoje ručne vyrobené šperky.
Veľká sála Českého národného domu bola zaplnená do posledného miesta členmi Matice slovenskej v Záhrebe, priateľmi Slovákov a hosťami výstavy boli: Marijan Lipovac, predseda Chorvátsko-českej spoločnosti, Martin Machata, predseda Spoločnosti chorvátsko-slovenského priateľstva v Záhreb a príslušníci druhých národnostných menšín pôsobiacich v Záhrebe. Členky Matice slovenskej v Záhrebe Ana Jeváková a Đurđica Sušová si pri tejto príležitosti obliekli detviansky kroj a aj takýmto spôsobom matičiarky prezentovali prítomným ľudové kultúrne dedičstvo Slovenska. Nechýbal ani ozdobený Veľkonočný stôl s typickými tradičnými jedlami a sladkými dobroty, ktoré taktiež pripravili matičiarky Ana a Marija Jevakové, Đurđica Sušová a zo Slovenska členovia zabezpečili aj slovenské pivo Šariš a Zlatý bažant. Vystavené kraslice autoriek boli v skutku jedinečné a z ich výtvorov bolo cítiť veľa lásky, trpezlivosti a samozrejme aj výnimočného talentu a kreativity. Celý večer sa niesol v krásnej a prijemnej atmosfére a veríme, že táto ojedinelá výstava zanechala v účastníkoch celkový pozitívny dojem.
Autor: A.B.
Foto: V.B.