Matica slovenská v Záhrebe dňa 19. septembra 2017, o 18 hod. v Českej besede na Šubičovej ulici 20 v Záhrebe, pripravila večer slovenskej hudby i to jej vývoj v období od 50-tich do 70-tich rokoch 20. storočia. Prednášajúca Alena Bali prednášku oživila fotografiami a piesňami populárnych interpretov uvedeného obdobia spolu s video záznamami z rôznych televíznych relácii a festivalov, ktoré technicky pripravil Vladimír Bali. Povojnové štátne usporiadanie je úzko späté s vývojom populárnej hudby vo vtedajšom Česko-Slovensku. Od roku 1948 prevládalo budovateľské hnutie a vznikal kult budovateľských piesní, ktoré boli ľahko zapamätateľné. Povojnové mládežnícke Slovensko bolo pod vplyvom zlatej éry rozvoja socialistického realizmu. Vtedajšej Česko-Slovensko bolo pod patronátom Sovietskeho zväzu. Kultúra kde pripadal aj hudobný priemysel, bola ovplyvnená protikapitalistickým postojom komunistických vládnych garnitúr a populárny rock and roll 50. rokoch v krajinách východného bloku nebol až taký výrazný. Až po roku 1950 populárna hudba bola spätá so zábavou vo veľkých mestách, bola súčasťou vystúpení v zábavných podnikoch a k širšej verejnosti sa dostávala rozhlasovým vysielaním. Dominantným interpretom džezovej hudby na Slovensku bol Orchester Siloša Pohánku, skladatelia: Gejza Dusík, Karol Elbert a iní. Interpreti: František Krištof Veselý, Štefan Hoza, Dr. Janko Blaho, Melánia Olláryová, Gabriela Hermélyová a iní. Prítomní si mohli vypočuť budovateľskú pieseň, Pieseň pod názvom Len bez ženy od skladateľa Gejzu Dusíka a speváka Františka Krištofa Veselého a pieseň od Melánie Olláryovej Tak nekonečne krásna.
V 60-tych rokoch sa na Slovensko rôznymi cestami začali dostávať hudobné nahrávky predstaviteľov hviezd rock and rollovej hudobnej scény (Elvis Presley, Chuck Berry…). V zahraničí prepukla beatová horúčka, čo sa odrazilo i na slovenskej hudobnej scéne. Slovenská hudobná produkcia sa v 60. rokoch spočiatku zameriavala na napodobňovanie a nahrávanie coververzií známych hitov, ale vznikali aj hudobné formácie, ktoré spočiatku podľa vzoru britských The Shadows hrávali inštrumentálne kompozície. Medzi priekopníkov populárnej česko-slovenskej hudobnej tvorby patrí bratislavská skupina The Beatmen, neskôr The Soulmen, so spevákom Dežom Ursínym. Významnou inštitúciou, ktorá zohrala dôležité miesto v hnutí Novej hudby na Slovensku bolo Experimentálne štúdio Československého rozhlasu v Bratislave založené v roku 1964. Svoju hudobnú kariéru začali osobnosti ako Pavol Hammel, Marián Varga, Ján Lehotský, alebo Ján Baláž, s hudobníkmi začali spolupracovať mladí textári: Kamil Peteraj, Boris Filan. V roku 1968 Pavol Hammel a Marián Varga so skupinou Prúdy vydali legendárny album Zvoňte, zvonky. (jednu z piesní sme si aj vypočuli). V roku 1967 vznikla aj známa skupina Modus. V roku 1966 sa uskutočnila myšlienka Jana Siváka a Pavla Zelenaja zorganizovať česko-slovenský festival populárnej hudby nazvaný Medzinárodný festival tanečných piesní neskôr nazvaný Bratislavská Lyra, niečo ako dnešná superstar. Rovnako ako dnes, ktokoľvek prišiel na pódium Lýre stal sa známy širokej verejnosti. Prvá hudobná súťaž festivalu sa konala v Bratislave v Parku kultúry a oddychu. Výsledok bol prekvapujúci, pretože víťazom sa stal český spevák Karel Gott so slovenskou piesňou Mám rozprávkový dom. Autormi tejto skladby boli Vieroslav Matušík a Eliška Jelinková. Spoločne sme si vypočuli uvedenú pieseň, ako aj pieseň od speváka Dušana Grúňa Karolína a Marcely Laiferovej Keď som bola ešte malá.
V 70 – tych rokoch sa v československých médiách čoraz viac púšťalo množstvo zahraničných hitparádových hitov vo forme ich coververzií spievaných v slovenskom, či českom jazyku spevákmi ako boli Marcela Laiferová, Dušan Grúň, Eva Kostolányiová, Jana Kociánová, Oľga Szabová, Eva Máziková, neskôr Karol Duchoň, Karol Konárik a iní. Pôvodné verzie piesní sa v médiách oficiálne nevysielali. Spevákov väčšinou nesprevádzali hudobné skupiny, ale orchestre, v ktorých názvoch dominovali mená ich kapelníkov. Do podvedomia širšieho publika sa diela artrockovej a jazzrockovej hudby dostávali aj vo forme hudobných zvučiek niektorých relácií. Na Slovensku sa usporadúvali tzv. fonotéky, ktoré boli predchodcami dnešných diskoték. Medzi najvýznamnejších diskotekárov a hudobných redaktorov, ktorý začínali v období normalizácie patrí dnes už legendárny Fero Hora. V sedemdesiatych rokoch o účinkovaní hudobných skupín rozhodovali rôzne komisie. Vrcholným orgánom, ktorý cez klasifikačné, reklasifikačné skúšky, či rôzne prehrávky overoval a odsúhlasoval profesionálnu dráhu hudobných umelcov bol Slovkoncert. Všetci interpreti bez rozdielu museli dokazovať, že vedia hrať, ovládajú hudobnú teóriu či dejiny slovenskej hudby. Piesne interpretov museli prechádzať schvaľovaním aj cez textové komisie, neraz sa stávalo, že pesničky a aj celé albumy vďaka dedukciám členov týchto komisií končili v trezoroch. Od roku 1977, keď zlatú lýru vyhrala skupina Modus so skladbou Úsmev, sa do popredia záujmu porotcov dostala aj tvorba hudobných skupín a ich sólistov (Marika Gombitová, Miro Žbirka, Elán…). Populárne boli rôzne rozhlasové relácie pre mladých, v rozhlase to bolo Mikrofórum, či motoristická relácia Pozor zákruta ktorá sa vysiela dodnes. Dôležitým printovým médiom pre populárnu hudbu na Slovensku bol časopis Populár, ktorý vydával Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie.
Na záver prednášky Alena Bali v krátkosti predstavila najpopulárnejšieho slovenského speváka tých čias Karola Duchoňa (narodený 21.4. 1950, Galanta – zomrel 5. november 1985, Bratislava). Jeho matka Oľga, pochádzala z Báčskeho Petrovca, otec bol riaditeľom strojárenského učilišťa v Galante. Po skončení základnej školy, Karol Duchoň študoval na strojníckej priemyslovke v Partizánskom, ktorú nedokončil. Viac sa venoval hudbe, spevu a hre na gitaru. Štúdium prerušil počas dovolenky rodičov v Juhoslávii, kedy odišiel vystupovať s orchestrom Jaroslava Mikulu do zahraničia. V roku 1970 Karol Duchoň spieval po prvýkrát na Bratislavskej lýre. Vystúpil so skladbou – Kto má ťa rád s hudbou autora – Pavla Zelenaya a textom Milana Lasicu. Aj keď táto pieseň nezískala žiadnu cenu, toto vystúpenie bolo začiatkom jeho profesionálnej kariéry. V roku 1974 Karol Duchoň získal za interpretáciu piesne Zem pamätá od autorov Pavla Zelenaya a Tibora Grűnnera ocenenie Zlatá Bratislavská lýra a v medzinárodnej súťaži Bronzovú Bratislavskú lýru za tú istú pieseň. V tomto roku založil svoju kapelu s názvom Prognóza. Karol Duchoň naspieval niekoľko duetov so známymi spevákmi ako sú napríklad Marcela Laiferová Kamenný kvietok, Dušan Grúň Vonia kakao a inými. Prirovnanie „Slovenský Tom Jones“, ktoré si vyslúžil od nemeckých kritikov sa dodnes ujalo aj na Slovensku. Svoj obdiv prirodzenému talentu tohto speváka po jednom vystúpení v Banskej Bystrici na súťaži Bystrické zvony vyjadril aj československý slávik Karel Gott.
Veľa koncertoval aj v zahraničí – v Nemecku, Sovietskom zväze, Švajčiarsku, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, na Kube či v Japonsku.. Karol Duchoň bol človek so zmyslom pre humor, ktorý rád zabával druhých, bol veľmi dobrosrdečný a rád iným pomáhal. Žil rýchlo, nechcel nič premeškať či nezažiť. Bol ťažkým alkoholikom a to sa podpísalo na jeho priskorom odchode. Zomrel ako 35 – ročný v Bratislave. Dom Matice slovenskej v Galante na jeho pamiatku postavil pamätnú bustu. Na záver sme si vypočuli pár piesní od Karola Duchoňa: Uber pary (Nálady), Mária, Elena a spoločne sa družili pri počúvaní pesničiek uvedeného obdobia. Pán Zlatko Jevak, ml. predseda Matice slovenskej v Záhrebe a Predstaviteľ slovenskej národnostnej menšiny v Meste Zahreb pozval členov na ďalšie stretnutie 17. oktobra kedy pripravujeme prezentáciu knihy od Nevenky Nekičovej Slovački zaslužnici (Záslužní Slováci). Na koncert prišla aj nezávislá televízia „Jabuka TV“ a Portál Národnostných menšín, kde sú všetky naše manifestácie zaznamenané a zdokumentované fotografiami.
autor: A.B.
foto: V.B.