Matica slovenská v Záhrebe v spolupráci s Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny v Meste Záhreb pripravili dňa 15. novembra t. r. v priestoroch Českej besedy na Šubičovej ulici 20, prezentáciu druhej hodnotnej knihy o Štefanovi Moysesovi pod názvom Tragom života i rada Stjepana Moysesa u Zagrebu (1829 – 1851) (v slovenčine – Po stopách života a práce Štefana Moysesa v Záhrebe (1829 – 1851) od autora profesora Alojza Jembriha.

V úvodnej reči predsedníčka Matice slovenskej v Záhrebe Alena Baliová spomenula, že minulý mesiac v rámci Slovenských dní v Záhrebe (24. – 26. októbra 2016) sa konala prezentácia knihy, ktorú vydala Matica slovenská v Záhrebe Stjepan Moyses i Hrvati (v slovenčine – Štefan Moyses a Chorváti) od autorov Ruda Brtaňa, Agnesy Szabovej a Dragutina Ivančića, zároveň pozdravila prítomných členov ako aj vzácneho hosťa Đura Deželića, bývalého veľvyslanec Chorvátskej republiky na Slovensku v rokoch 1996-2000. Potom predstavila autora knihy Alojza Jembriha, ktorý je profesor chorvátskej literatúry na Chorvátskych štúdiách Záhrebskej univerzity na Oddelení chorvátskeho jazyka a aktuálny podpredseda Chorvátskeho literárneho spolku Sv. Hieronýma. Ďalšími predstavujúcimi knihy boli Dr. Vlasta Švoger z Chorvátskeho historického inštitútu a prof. Mario Grčević z Chorvátskych štúdií Záhrebskej univerzity, ktorý sa kvôli neodkladným povinnostiam ospravedlnil.

Doktorka Švoger vo svojom príspevku opísala čo kniha obsahuje, hovorila o pobyte a práci Moysesa v Záhrebe, kde ako profesor na Kráľovskej akadémii pôsobil a ktorý sa pripojil ku kultúrnemu a spoločenskému životu v prvej polovici 19. storočia práve v Záhrebe. Samotná kniha sa skladá z dvoch častí. Prvá časť obsahuje rôzne aspekty činnosti Štefana Moysesa ako profesora, cenzora, vydavateľa kníh, taktiež jeho činnosť v období príchodu a pôsobenia Juraja Hulíka, slovenského rodáka a prvého záhrebského arcibiskupa. Druhá časť knihy obsahuje fotografie kópii originálnych Moysesových textov, ktoré ilustrujú Moysesov život a prácu v Záhrebe: jeho latinské prejavy, príležitostné chorvátske básne, básne ktoré mu napísali jeho študenti ako najobľúbenejšiemu profesorovi a množstvo ďalších. Kniha je zaujímavá, vedecky podložená, prispôsobená širokému kruhu čitateľov, bohato ilustrovaná doteraz čitateľovi neznámymi dokumentami z obálok kníh, časopisov vydaných v období Moysesovho života v Záhrebe. Autor pri písaní hore spomenutej knihy mal dva ciele a to, aby kniha slúžila pre budúcich vedeckých pracovníkov v literárnej oblasti a vrátiť dlh Štefanovi Moysesovi ako jednému veľmi slávnemu a záslužnému človekovi, rodákovi zo Slovenska.

Samotný autor hovorí o zrode knihy a vôbec o myšlienke napísať knihu o Štefanovi Moysesovi, pretože o ňom nenašiel veľa informácii a cítil, že o tomto človeku treba hovoriť a napísať o jeho zásluhách pre chorvátsky národ, ktorý bránil práva a obhajoval chorvátske záujmy na dvore vo Viedni, kde bol veľmi vážený a uznávaný. Keďže autor v počiatkoch písania knihy o Moysesu hľadal pramene a ako už spomenul, že nenašiel mnoho, predsa spomenul Vjekoslava Štefaneca, stredoškolského profesora, ktorý prednášal svojim študentom o Štefanovi Moysesovi, čo je v dnešnej dobe veľmi zriedkavé, pretože terajší študenti o Moysesovi vôbec vedia. Treba tiež spomenúť, že Moyses napísal životopis o Nikoly Šubićovi Zrínskom (chorvátskom štátnikovi a veliteľovi vojska proti Turkom) z prameňov ktoré mu boli v tom čase dostupné za čo mu patrí veľká vďačnosť. Autor na konci zarecitoval báseň Štefana Moysesa Moj stanak (voľný preklad Môj domov) a podotkol, že prvá a druhá strofa by mohli byť aj textom chorvátskej hymny. Na záver Zlatko Jevák, podpredseda Matice slovenskej v Záhrebe s pár slovami sa prihovoril prítomným a oboznámil, že dňa 25. novembra 2016 sa v Bratislave uskutoční prezentácia knihy Štefan Moyses a Chorváti v spolupráci s Chorvátskym kultúrnym zväzom na Slovensku.

Aj touto prezentáciou sme opäť „oživili duch“ Štefana Moysesa. V mene Matice slovenskej v Záhrebe a v mene svojom pevne verím, že kniha Štefan Moyses a Chorváti a aj táto druhá kniha, Po stopách života a práce Štefana Moysesa v Záhrebe (1829 – 1851), ktorú sme mali česť predstaviť, prinesú pre širokú verejnosť dostatočné množstvo informácií o Štefanovi Moysesovi, ktorý svoju „polovicu srdca“ zanechal práve v Záhrebe.
autor:A.B.
foto:V.B. i T.H.
