Keďže nám už Veľká noc klope na dvere Matica slovenská v Záhrebe pripravila dňa 8. marca 2016 o 18 hod. v Českom dome na Šubičovej ulici 20, prednášku o veľkonočných slovenských tradíciách a zvykoch spolu s premietaním dokumentárneho filmu relácie “KAM?” (relácia o histórii, legendách a dedinkách východoslovenského regiónu Bardejovskej televízie (zdroj: internet).
Veľká noc je viacdňový kresťanský sviatok. Od 4. storočia je pohyblivým sviatkom a určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa väčšinou je to medzi 22. marcom a 25. aprílom. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá nedeľa po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. Veľkej noci predchádza štyridsaťdňové pôstne obdobie. K sviatkom Veľkej noci sa viazalo množstvo cirkevných obradov, ale aj tradičné obyčaje súvisiace s príchodom jari a nového obdobia pre poľnohospodárov. Významnú úlohu v nich mali voda, oheň, zeleň, vajíčka a veľkonočný koláč – pascha. Voda predstavovala nový život, čistotu a krásu. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty bolo zvykom ranné umývanie sa v potokoch, brodenie koní, dievčatá česali svoje dlhé vlasy pod vŕbami. Obyčaje späté s vodou vrcholili počas Veľkonočného pondelka v podobe polievania dievčat a žien vodou. Zeleň je súčasťou Veľkej noci v podobe vŕbových vetvičiek, ktoré kňazi svätili na Kvetnú nedeľu, a korbáčov upletených z čerstvých prútov vŕby. Najvýznamnejším symbolom Veľkej noci a zobúdzania sa prírody je ozdobená kraslica (veľkonočné vajíčko). Veľkonočný týždeň je obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Aj napriek tomu, že sa hovorí o týždni, v skutočnosti ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok alebo aj Červený pondelok (názov nesie vraj i po červenej farbe s ktorou sa ozdobovali prvé kraslice). Svätým alebo veľkonočným týždňom sa končí 40-dňový pôst, keď človek pracoval na svojom vnútornom obrodení. Pôstne obdobie pre našich predkov znamenalo, že sa jedlo iba jedno jedlo denne, nekonzumovali sa mäso, ryby, vajcia a mlieko.
Keďže naši predkovia na Zelený štvrtok jedli najmä zelenú stravu ako špenát, kyselicu či kapustu, aby boli po celý rok zdraví, pravdepodobne po tom nesie Zelený štvrtok takýto názov. Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou, alebo v potoku, aby boli počas celého roku zdraví. Niekedy sa chlapci potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu, neboleli ich potom zuby. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a pozametané smetie odniesť na križovatku – aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nesmelo hádať a nič požičiavať. Pokiaľ sa tradícia dodržiavala, vyhli ste sa sporom a peňaženka bola plná peňazí. Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. Je to veľký pôstny deň. Taktiež sa nesmelo hýbať so zemou (ryť, kopať, siať), pretože naši predkovia verili, že zem ešte spí a ani prať bielizeň, lebo by bola namočená Kristovou krvou. Na Bielu sobotu gazdinné pripravovali veľkonočné tradičné jedlá, ktoré na Veľkonočnú nedeľu nosili do kostola posvätiť. Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania.
Veľkonočná nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Gazdiné išli so svojimi košíkmi do kostola skoro ráno svätiť veľkonočné pokrmy, do ktorých poukladali šunku, klobásu, soľ, maslo, vajíčka, víno, syrek (syr z vajec a mlieka typické pre východné Slovensko). Gazda domu najprv rozdelil pre každého vajíčko a potom sa ďalej jedli ostatné pokrmy. V tento deň sa trebalo dobre najesť, aby bol človek sýty po celý rok. Ostatky z jedla sa nevyhadzovali ale kosti zo šunky a škrupinky z vajíčok roľníci posypali po poli, aby zem ochránili od krupobitia. Omrvinky zo stola sa pozbierali a dali sliepkam, aby dobre znášali. V tento deň ženy a dievčatá ozdobovali vajíčka teda kraslice pre svojich šibačov a oblievačov.
Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatkov Veľkej noci, spojený s obyčajmi oblievania a šibania. Na Slovensku sú zvyky Veľkonočného pondelka rozdelené podľa regiónov. Na západnom Slovensku sa šibe korbáčom, najlepšie z čerstvých vŕbových prútov a na strednom a východnom Slovensku sa ženy a dievčatá oblievajú vodou a to namočením do potoka, postriekaním voňavkou, poliatím vedrom či vodou z hrnčeka. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (kúpačmi) sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie. Veľkonočné šibanie (šibačka) korbáčom zo spletených čerstvo narezaných prútov vŕby, malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia. Obchôdzky po domoch (mládenci chodili aj v skupinách v sprievode muziky) boli odmenené pohostením i peniazmi. Menší chlapci polievali okrem dievčat aj gazdinú. Za odmenu dostali vajíčka, koláč, príp. drobné peniaze. Spoločne sme si pozreli dokumentárny film Bardejovskej televízie relácie KAM? v ktorej sme mohli vidieť ako to niekedy na Slovensku bolo počas Veľkej noci. Prednášku sme doplnili malým výstavným priestorom, kde boli vystavené madeirové kraslice od pani Oľgy Oláhovej z Popradu a pár kusov škrabaných a drôtikových. Sympatickým gestom od pána Zlatka Jeváka bolo darovanie karafiátu všetkým prítomným ženám pri príležitosti Medzinárodného dňa žien práve 8. marca na deň prednášky.
Naše matičné stretnutie sme ukončili s informáciou o pripravovanej výstave veľkonočných kraslíc národnostných menšín mesta Zahreb a Záhrebskej župy vo Vrbovci, ktorú organizuje Koordinácia rád a predstaviteľov národnostných menšín mesta Záhreb a Záhrebskej župy s podporou Záhrebskej župy a mesta Vrbovec, na ktorej bude naša slovenská menšina participovať so slovenskými kraslicami, no žiaľ dátum konania nám organizátori ešte nevedeli povedať, ale budeme sa snažiť členov o tejto akcii včas oboznámiť.
autor:A.B.
foto:V.B.