Štefan Moyses, slovenský a chorvátsky národný buditeľ

Na pozvanie Matice slovenskej v Záhrebe PhDr. Agneza Szabo, chorvátska historička pripravila prednášku na tému Štefan Moyses, slovenský a chorvátsky národný buditeľ. Prednáška sa konala v Českom národnom dome, 14. marca 2023 o 18 hod. pod hlavičkou Rady pre národnostne menšiny Chorvátskej republiky v spolupráci so Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb. Pani Szabo na začiatku svojej prednášky poďakovala za pozvanie predsedovi Matice slovenskej v Záhrebe Zlatkovi Jevákovi a dodala, že si Slovákov zvlášť nosí vo svojom srdci. Predseda Matice slovenskej v Záhrebe v krátkosti predstavil pani Szabo a dodal, že ona je jedna zo spoluautorov knihy Štefan Moyses a Chorváti (chorv. Stjepan Moyses i Hrvati, 2016) a knihy Chorvátsko-slovenskí cirkevní hodnostári  (chorv. Hrvatsko-slovački crkveni dostojanstvenici, 2013), ktoré vydala Matica slovenská v Záhrebe. Pani Szabo vo svojej zaujímavej prednáške o Štefanovi Moysesovi vyzdvihla najmä jeho zásluhy pre chorvátsky národ v čase maďarizácie, proti ktorej v tom čase bojovali aj Slováci. Bol významným činiteľom chorvátskeho a slovenského národného hnutia, cirkevný hodnostár a pedagóg.

Pani historička v úvode prednášky spomenula, že detstvo malého Štefana bolo dosť smutné, pretože mu otec zomrel keď mal deväť mesiacov a ako sedemročnému mu zomrela aj matka, no zároveň mal veľké šťastie, že sa ho ujal spolu so sestrou Ondrej Jelenčík, ktorý bol bezdetný vzdialený príbuzný. V malom Štefanovi rozpoznal jeho bystrý um a usilovnosť a tak ho dal na štúdiá. S oduševnením sa učil niekoľko cudzích jazykov naraz maďarsky, latinsky, nemecky, francúzsky, grécky a bol úspešným žiakom počas celého trvania štúdií. Do Záhrebu prišiel v roku 1829, kde pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii. V tom čase v Záhrebe pôsobil aj ďalší Slovák Juraj Haulik, ktorý bol vymenovaný za záhrebského biskupa, a ktorý si Moysesa veľmi obľúbil. Práve na návrh Haulika, vymenoval habsburský panovník František I. Štefana Moysesa za kanonika záhrebskej kapituly v roku 1847. Štefan Moyses sa veľmi rýchlo stal známou osobnosťou v Záhrebe, pretože okrem odnášania funkcie kanonika bol od roku 1848 aj rektorom diecézneho seminára v Záhrebe a zároveň sa stal aj vyslancom na uhorskom sneme v Bratislave, kde ako poslanec zastupoval záujmy Chorvátskej národnej strany. Neskôr sa stal členom prvej chorvátskej krajinskej vlády bána Josipa Jelačića a aj jeho osobným priateľom. Keďže sa v Chorvátsku používal služobne latinský jazyk ako aj v ostatných krajinách Rakúsko-Uhorska, Moyses bol jeden z mnohých, ktorý bojoval za národnosť a za používanie jazyka národnosti a hovorieval, že „národ bez národnosti je ako telo bez kosti“. Preto sa usiloval o to aby sa  v Chorvátsku, uzákonil chorvátsky jazyk za spisovný, čo sa aj podarilo v roku 1847, kedy sa chorvátčina stala služobným jazykom. Na Slovensku bol slovenský jazyk kodifikovaný v roku 1843 na báze stredoslovenského nárečia. Taktiež sa zaslúžil o rozvoj chorvátskeho jazyka a bol jeden zo zakladateľov, ktorý sa zaslúžil o vydávanie chorvátskych novín ako sú: Katolícky list Záhrebsky dnes Hlas koncilu, Ilýrske národne noviny, Danica Chorvátska (chorv. Katolički list Zagrebački, Glas koncila, llirske narodne novine, Danica Hrvatska).

Moyses v Chorvátsku pôsobil až do roku 1850, kedy bol vymenovaný biskupom banskobystrickej diecézy. Na Slovensku bol taktiež aktívny hlavne v rozvoji školstva. Zaslúžil sa najmä o vybudovanie banskobystrického gymnázia, pričinil sa o založenie Spolku sv. Vojtecha. V roku 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej, ktorá bola prvou slovenskou úradne povolenou kultúrnou ustanovizňou (poznámka autorky textu: Matica slovenská vyhlásila rok 2023 za rok Matice slovenskej, pretože si v tomto roku pripomína 160. výročie vzniku inštitúcie a prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta 1863). Ďalej, pani Szabo sa vo svojej prednáške dotkla aj úplne inej oblasti, ktorá Moysesa zaujímala a to bolo záhradníctvo. Napísal knihu pod názvom Myšlienky o záhradníctve vôbec, a o štepárstve obzvlášť, 1866 (viď. obálka knihy na fotografii).

Svoju prednášku ukončila slovami, že Štefan Moyses bol obdarený veľkými duševnými schopnosťami, ktoré sa snažil využiť v prospech svojho, ale aj chorvátskeho národa a mal schopnosť získať si prirodzenú autoritu a viesť iných ľudí. K jeho základným prednostiam patrili vzdelanosť, štedrosť, mravnosť, odvaha a tolerancia. V čase keď sa Chorváti dozvedeli o smrti Moysesa v roku 1869 v Žiary nad Hronom v Chorvátsku bol vyhlásený deň smútku. Štefan Moyses bol človekom, ktorý sa natrvalo zapísal do chorvátskej histórie.

Autor: A.B.
Foto: V.B.

Scroll to Top