Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo rok 2019 za rok Milana Rastislava Štefánika, ktorý tragicky zahynul dňa 4. mája 1919 roku, a ktorý bol spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a Edvardom Benešom kľúčovou osobnosťou pri založení Československej republiky. Minulý rok si Slovensko pripomenulo sté výročie od založenia prvej Československej republiky dňa 28. októbra 2018.
Matica slovenská v Záhrebe v spolupráci s Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb a pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky pripravili kultúrny večer pri príležitosti stého výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, rodáka z malej dediny Košariská na západnom Slovensku, ktorý svoju prácu a život zasvätil propagácii a budovaniu základov štátnosti Slovenska vo vtedajšom svete. Vzácnymi hosťami tohto večera boli aj predstaviteľky slovenského veľvyslanectva v Záhrebe Linda Karašová, konzulka a Janka Slobodníková, manželka policajného atašé a radcu. Na prednáške sa zúčastnil aj Prof. dr. sc. Ivan Biondić, hovorca Chorvátskej akadémie vedy a umenia v diaspore.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v mnohodetnej rodine evanjelického kňaza, národovca Pavla Štefánika. V Prahe na Karlovej univerzite študoval stavebné inžinierstvo a zvlášť vynikal v matematike i to riešením komplikovaných matematických úloh spamäti. No, neskôr sa preorientoval na štúdium astronómie. Od malička pozoroval hviezdy hlboko do noci a láska ku hviezdam sa mu aj napokon stala osudnou. Svoju kariéru v tejto oblasti začal v Meudone v jednej od najslávnejších hvezdární pri Paríži, keďže v roku 1904 emigroval do Francúzska. V rokoch 1905 až 1909 vystúpil Štefánik niekoľko krát na Mont Blanc, najvyšší vrch Európy, odkiaľ pozoroval planéty a tzv. telurické čiary v slnečnom spektre. Štefánikove práce na Mont Blancu (4 810 m) priniesli v ďalších rokoch rozhodujúci pokrok vo viacerých oblastiach astrofyziky, najmä solárnej fyziky. Niektoré pramene hovoria aj o tom, že Milan Rastislav Štefánik v roku 1910 podnikol cestu okolo sveta, ktorá trvala 494 dní. Významné boli aj jeho výskumné cesty za zatmením Slnka do rozličných končín sveta. Pretože bol aj spolupracovníkom francúzskeho ministerstva námorníctva, na vedeckovýskumných cestách ho poverovali aj inými úlohami, a tak napr. zaviedol vo francúzskej armáde pravidelné meteorologické pozorovania. V roku 1914 Štefánika vyznamenali za priekopnícke zásluhy v Ekvádore za rytiera Čestnej légie, a v tom istom roku Štefánik požiadal o francúzske štátne občianstvo.
Na začiatku prvej svetovej vojny vstúpil do francúzskeho letectva a získal licenciu na pilotné lietanie, a zrejme láska ku hviezdam ho nakoniec priviedla aj k lietaniu, ktorému sa počas vojny venoval naplno. V roku 1915 bojoval ako dobrovoľník na srbskom fronte. V roku 1916 vypracoval všeobecný plán meteorologickej služby pozdĺž celej francúzsko-nemeckej fronty. Štefánik bol pripravený na začiatok prvej svetovej vojny a vo veľkej vojne videl možnosť oslobodiť Slovákov od rakúsko-uhorského útlaku a nezabudol ani na Čechov. Po návrate zo srbského frontu sa v Paríži pomocou svojich priateľov dostal k francúzskej elite a taktiež sa zoznámil aj s Tomášom Garriquom Masarykom a Edvardom Benešom, ktorí zmýšľali podobne ako Štefánik. Spoločne začali pracovať na vzniku česko-slovenského štátu a vo februári 1916 v Paríži založili Československú národnú radu, vrcholný orgán československého zahraničného odboja. Vo funkcii jej podpredsedu organizoval československé légie vo Francúzsku, Taliansku, v sovietskom Rusku i v Spojených štátoch. Nakoniec sa im podarilo vytvoriť spoločný štát dňa 28. októbra 1918, hoci ich to stálo veľa energie a presviedčania. V roku 1918 sa Milan Rastislav Štefánik stal generálom a prvým ministrom vojny Československej republiky.
Bol na vrchole síl, bol zasnúbený s Taliankou Giulianou Benzoni, ale vôbec netušil, že návratu domov sa už nedožije. Spolu s ďalšími tromi letcami tragicky zahynul pri páde lietadla 4. mája 1919 v Ivanke pri Dunaji. Hlavnou príčinou havárie bol silný severozápadný vietor, ktorý prekvapil pilota už v pristávacej polohe. Rozlúčiť sa s ním prišlo obrovské množstvo ľudí a na jeho počesť mu československý národ dal vybudovať veľkú mohylu na Bradle, ktorá je aj pamätník ale aj jeho hrob – je tak bližšie k hviezdam na oblohe, ktoré tak miloval. Štefánik zomrel veľmi mladý vo veku 39 rokov, ale vzhľadom na jeho životopis mal veľmi bohatý život, precestoval takmer celý svet, prežil prvú svetovú vojnu a ako mladý človek sa stal ministrom obrany Československej republiky. Na Slovensku sú jeho menom pomenované mnohé ulice, námestia, parky atď. Bratislavské letisko taktiež nosí jeho meno. Veľký Slovák, astronóm, politik, vedec, generál francúzskej armády, minister armády československej emigračnej vlády v Paríži a prvý minister vojny nezávislého Československa a svetový cestovateľ. Bol veľkou osobnosťou politického a vedeckého života tej doby, pre ktorého nič nebolo nemožné. Príjemný večer svojim dobrotami v podobe koláčov a sladkostí spríjemnili členovia Matice slovenskej v Záhrebe Ana Jeváková, Đurđica Sušová a Davor Marković so svojou rodinou.
autor: A.B.
foto: V.B.