Členovia Matice slovenskej v Záhrebe sa po letnej prestávke znova stretli v priestoroch Českého národného domu v utorok 26. septembra 2023. o 18 hod. na prednáške Stjepana Sučića, člena hlavného odboru Matice chorvátskej a bývalého podpredsedu Matice chorvátskej, ktorý je veľkým priateľom Slovákov. Stretnutie sa konalo pod hlavičkou Rady pre národnostne menšiny Chorvátskej republiky a Zástupcu slovenskej národnostnej menšiny mesta Zahreb.
Pán Sučić pre členov pripravil prednášku na tému Slováci v chorvátskej knihe a so sebou priniesol niekoľko vzácnych kníh, ktoré v krátkosti okomentoval. Vo svojej prednáške sa vrátil do druhej polovice 19. storočia v čase chorvátskeho národného obrodenia, kedy sa začalo prebúdzať chorvátske povedomie a kedy sa v celej Európe prebúdzal duch národnosti a formovanie vlastného jazyka, čo bolo pre dvor vo Viedni v čase Rakúsko-Uhorskej monarchie neprijateľné, a ktoré diktovalo a kontrolovalo toto „prebúdzanie“ z diaľky prostredníctvom svojich cenzorov akým bol napríklad Slovák Štefan Moyzes. Chorváti mali teda veľké šťastie, že k ním poslali práve Štefana Moyzesa, ktorý zadlžil Chorvátsko viacerými spôsobmi. V rokoch 1830 až 1847 bol profesorom filozofie a gréčtiny na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, snažil sa zo všetkých síl pomôcť Chorvátom pri ich formovaní jazyka a zvlášť pomáhal pri vydavateľskej činnosti. Ďalšími významnými slovenskými osobnosťami v tomto období boli: Alexander Alagović, záhrebský biskup, ktorý je jedným zo zakladateľov Chorvátskeho hudobného inštitútu, Bohuslav Šulek, „otec chorvátskej vedeckej nomenklatúry“ ako ho nazývajú, svojou prácou a obrovskou aktivitou realizoval mnohé predstavy národných buditeľov o napredovaní kultúry, vedy a hospodárstva. Neexistuje takmer žiadna oblasť, v ktorej by nebol aktívny. Vydal viac ako 200 titulov so širokou škálou tém. Bol redaktorom najprestížnejších novín a časopisov (Danice 1843–1846, neskôr Novín chorvátskych slovanských a dalmatínskych 1846–1848) a je zakladateľom chorvátskej žurnalistiky. Samozrejmosťou je že tu patrí aj Juraj Haulik, ktorý sa zaslúžil o zavedenie chorvátskeho jazyka do škôl a vecí verejných, o založenie Matice Ilýrskej a práve jeho pričinením Hospodársky spolok sv. Hieronyma a park Maksimir bol upravený. Finančne podporoval kultúrne a dobročinné inštitúcie, podporoval aj národné obrodenie v Chorvátsku a bránil sa maďarizácii. V roku 1852 bol vymenovaný za prvého záhrebského arcibiskupa metropolitu a v roku 1856 za kardinála.
Títo Slováci zanechali veľkú stopu na chorvátskej histórii, čo je zdokumentované aj v mnohých knihách a časopisoch a čo pre nás Slovákov má taktiež veľký význam a najmä hrdosť, že takéto osobnosti v Záhrebe niekedy pôsobili a boli pre Chorvátov ako bratia. Na konci prednášky si členovia mohli pozrieť knihy, ktoré pán Sučić priniesol a diskutovať o nich. Matica slovenská v Záhrebe pripravila malé občerstvenie a o koláče sa postarali členky Ana Jeváková a Đurđica Sušová.
Autor: A.B.
Foto: V.B.