V tomto roku 2022 uplynie dvesto rokov od narodenia viacerých osobnosti štúrovskej generácie a Matica slovenská v Záhrebe si počas jej spomienkových večerov (ak to epidemiologická situácia dovolí) pripomenie okrúhle výročia niektorých jej stúpencov. Prvým z nich je Samo Chalupka (1812-1883) básnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu a najstarší zo štúrovskej generácie. Dňa 27. 2. 2022 uplynie už 210 rokov od jeho narodenia a pri tejto priležitosti si Matica slovenská v Záhrebe touto cestou zaspomína na tohto bojovníka za národnú slobodu, ktorý nebol vodcovská osobnosť ale prostredníctvom svojich literárnych diel vyzdvihoval hrdinstvo, statočnosť a vlastenecké cítenie, v dobe ktorej žil.
Snáď nie je na Slovensku nikto kto nepozná diela Sama Chalupku. Informácie o jeho živote a dielach sú ľahko dostupné v knihách a na internetových stránkach. Najznámejším jeho dielom, ktoré napísal je hrdinská báseň Mor ho!, ktorú sa deti učia v školských laviciach naspamäť, aspoň sa moja generácia vtedy učila – poznámka autorky textu. Pri vyhľadávaní informácií o tejto osobnosti našla som aj rôzne informácie o interpretácii spomenutej básne. V krátkosti uvádzam údaje zo života Sama Chalupku, ktorý základné vzdelanie získal doma v Hornej Lehote (okres Brezno) od otca — učiteľa a kazateľa. Vyštudoval na bratislavskom evanjelickom lýceu. Tu sa stal spoluzakladateľom študentského samovzdelávacieho spolku Spoločnosť česko-slovanská. Bol členom spolkov Vzájomnosť (1837) a Tatrín (1844), je jedným zo zakladateľov vzniku Matice slovenskej a bol spoluautorom Memoranda slovenského národa. Po smrti svojho otca v roku 1840 prevzal faru v Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti. Študoval slovanské dejiny a ľudovú epiku, zbieral slovenské ľudové povesti a piesne.
Chalupkova tvorba je zameraná hlavne na dobu v ktorej žil a tvoril. Ako tajný člen spolku Vzájomnosť prevzal na seba úlohu napísať ľudu prístupné dejiny Slovákov. Žial, tie síce nenapísal, ale jeho cieľ, aby vzbudil v ľuďoch vlastenecké cítenie a vôľu bojovať proti útlaku a pomaďarčovaniu dosiahol svojimi básňami, ktoré sú plné hrdinstva a odhodlania zápasiť za slobodu a dôstojné postavenie človeka v spoločnosti. Hrdinovia jeho básní stelesňujú vlastenecké cítenie celej štúrovskej generácie.
Básnické dielo Sama Chalupku rozsahom nie je veľké tvorí ho dvadsaťpäť básní v slovenčine a desať „českých“ prvotín, ale kontinuálne sa vyvíjalo takmer počas piatich desaťročí. Niektoré z básni sú: Turčín Poničan, Likavský väzeň, Branko, Kráľohoľská, Junák a ďalšie. Najznámejšie vrcholné dielo, ktoré v človeku vzbudzuje odhodlanie postaviť sa proti nepriateľovi, proti nepravde je báseň Mor ho! – (starosloviensky bojový výkrik – Mar ha!), ktorý sa skladá zo 172 veršov. Námet básne Chalupka našiel v knihe Pavla Jozefa Šafárika z roku 1826 s názvom Dejiny slovanskej reči a literatúry. Báseň zobrazuje príchod pyšného rímskeho cisára s jeho vojskom na slovenské územie rozprestierajúce sa od Tatier k Dunaju, ku ktorému prichádza družina hrdých slovenských poslov, ktorí ho privítali ako hosťa a ponúkli mu mier, ale on prišiel aby si podmanil ich krajinu. Slovenskí junáci sa postavia na odpor s výkrikom Mor ho! a v obrannom boji zomierajú za vznešené ideály – mier, slobodu, rovnosť. Báseň predstavuje symboliku boja za demokraciu, ktorá stimulujúco pôsobila na sebavedomie mladej národnej slovenskej inteligencie v polovici 19. storočia na území dnešného Slovenska. Slová Mor ho ! sa taktiež stali heslom bojovníkov v Slovenskom národnom povstaní (rok 1944). Pre zaujímavosť, pevnosť Petrovaradin je vraj miestom vyslovenia slávneho pokriku Mor ho! Pevnosť sa nachádza pri Dunaji v srbskom meste Novi Sad vo Vojvodinskej časti krajiny, ktorú členovia Matice slovenskej v Záhrebe navštívili v roku 2016. V skutočnej histórii bolo toto miesto bojiskom, kde vraj Lemkovia – slovanský kmeň najprv vyjednával s Rimanmi, ale keď sa mu to nepodarilo, bojoval za slobodu, pretože sa Rimanom odmietol podvoliť. Tým Lemkovia ukázali svoju odvahu aj napriek prevahe a prehre.
Keď si človek prečíta báseň Mor ho!, určite nájde nejakú symboliku, skryté posolstvo, určené slovenskému národu súčasnej doby. Taktiež sa z básne môže rozpoznať dobrota Slovákov, pokora, ale aj odvaha postaviť sa proti nepravde. Tí, ktorí zavítajú na stredné Slovensko a náhodou sa ocitnú v obci Horná Lehota môžu navštíviť pamätnú izbu Sama Chalupku, ktorá bola zriadená v roku 1995 vďaka Nadácii Sama Chalupku a za odbornej pomoci Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici. Nachádza sa v budove bývalej evanjelickej školy blízko evanjelickej fary, rodného domu Sama Chalupku, kde je jeho pamätná tabuľa a pomník z roku 1974. Navštíviť sa taktiež môže aj jeho hrob na evanjelickom cintoríne a na jeho náhrobku stojí dvojveršie zo spevu Branka: “Pravde žil som, krivdu bil som – verne národ môj ľúbil som.”
Autor: A.B.
Foto: internet