Na iniciatívu Zlatka Jeváka, podpredsedu Matice slovenskej v Záhrebe (MS Záhreb), Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb Zlatka Jeváka,ml. a Milke Trninićovej, podpredsedníčky Matice chorvátskej pobočky v Oguline (MCH Ogulin) sa uskutočnilo stretnutie týchto dvoch matíc dňa 24. septembra t.r. práve v Oguline, kde nás táto matica srdečne privítala i pripravila pre nás celodenný program. Pôvodne toto stretnutie malo vyvrcholiť prezentáciou knihy o Štefanovi Moyzesovi pod názvom Slovensko-chorvátsky velikán, ale kniha sa ešte dokončuje.
Počas celej návštevy nás sprevádzal člen Matice chorvátskej pobočka v Oguline pán Zvonko Trdić, ktorý je takpovediac chodiaca encyklopédia, keďže jeho znalosť o histórii Ogulina a jeho okolia nemala hraníc. Najprv sme sa zastavili v Kostole Gospe od čuda, kde nás privítal farár Antun Puškarić, ktorý nám do detailov povedal o histórii kostola, patrične nás pohostil a za farára má naozaj dobrý zmysel pre humor. V novej knižnici v Oguline sme sa stretli s predsedníčkou MCH Ogulin pani Višnjou Lipošákovou a členmi matice, ktorá nám v krátkosti povedala o vzniku pobočky a predstavila knihy vydané MCH Ogulin. Taktiež pán Zlatko Jevák, podpredseda MS Záhreb povedal pár slov o doterajšej spolupráci s MCH Ogulin a o vydavateľskej činnosti MS Záhreb. Zároveň sa obidve matice obdarovali knihami. Potom sme si obhliadli mesto Ogulin, ktoré sa nachádza na severozápadnej časti Chorvátska, v Karlovačkom kraji na úpätí majestátnych hôr Klek, a v jeho podzemí je priepasť pri rieke Dobra, ktorú mešťania nazývajú “Đulin ponor”. Legenda hovorí o dievčine zvanej Džula, ktorú rodičia sľúbili starému šľachticovi, no ona ľúbila mladého kapitána, ktorý v bitke proti Turkom zahynul a potom čo sa o tom dozvedela hodila sa do priepasti rieky Dobra, kvôli nešťastnej láske.
Ďalej sme si prezreli centrum mesta, navštívili miestne múzeum, ktoré sa nachádza vo Frankopanskej citadele – renesančnej pevnosti z cca 15. storočia. Potom sme pokračovali do dedinky Modruš, ktorá je časťou obce Josipdol. Na strmom brehu nad Modrušom sme videli Tržan-grad, stredovekú pevnosť teraz už zrúcaninu, ktorá zaznamenala v 14. a 15. storočí, ako aj celý Modrušký kraj svoj nielen hospodársky rozkvet, ale bolo aj sídlom chorvátskeho mocného kniežacieho rodu Frankopan a zároveň aj biskupskou diecézou. Taktiež sme si prezreli Kostol svätého trojstva, kde nám pán Zvonko porozprával o histórii Modruša. Na záver našej cesty sme sa zastavili aj pri umelovytvorenom jazere Sabljaci. Samozrejme, že nechýbala ani návšteva hospodárstva rodiny Miščević v Josipdole, ktorá sa baví výrobou syrov, ktoré sme ochutnali, ale si veruže aj kúpili.
Vďaka takýmto priateľským stretnutiam dvoch matíc i to slovenskej a chorvátskej môžeme vzájomne obohatiť naše aktivity a tiež zbierky vydaných kníh obidvoch matíc, ktoré nechávajú stopy našich činností budúcim generáciám.
autor: A.B.
foto: V.B.