Matica slovenská v Záhrebe a Chorvátsko-česká spoločnosť pod hlavičkou Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb a Rady pre národnostné menšiny, pripravili prednášku o Alexandrovi Dubčekovi pri príležitosti 100-stého výročia jeho narodenia, v utorok 23. novembra 2021 o 18 hod. v Českom národnom dome na Šubičovej ulici 20. O tejto významnej osobnosti hovoril historik a bohemista prof. Marijan Lipovac, predseda Chorvátsko-českej spoločnosti. O prednášku mala záujem aj OTV – prvá komerčná televízia v Chorvátsku, ktorá s prednášajúcim urobila rozhovor.
Na začiatku prednášky Marijan Lipovac povedal, že téma o Dubčekovi je téma ktorá spája Čechov aj Slovákov. Poukázal na to, že Slovák Alexander Dubček bol rovnako obľúbený medzi svojimi krajanmi, ale aj Čechmi, ktorých si získal svojimi reformami zmeniť komunistický systém a „dať mu ľudskú tvár“. V krátkosti opísal Dubčekove detstvo, ktoré bolo ovplyvnené jeho rodičmi, veľkými idealistami komunizmu, jeho život v bývalom Sovietskom Zväze v Nižnom Novgorode a jeho životnú cestu na čele komunistickej strany. Prof. Lipovac ďalej hovoril o udalostiach v roku 1968, a zvlášť o vstupe vojsk socialistických krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom do vtedajšej Československej socialistickej republiky dňa 21. augusta 1968. Vpád bol komunistickou stranou označovaný aj ako vstup spojeneckých vojsk, s krycím názvom: operácia Dunaj, no išlo o zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem v Česko-Slovensku, čo nevyhovovalo najmä vodstvu komunistickej strany v Sovietskom zväze. V tom čase bol Dubček zadržiavaný Sovietmi, kým nie je doslova donútený podpísať kapituláciu, pod zámienkou, že sa na bývalom území Československa konajú manévre sovietskej armády a že ona stráži jednu z krajín komunistického bloku, do ktorého vtedy Česko-Slovensko patrilo.
Po tejto udalosti Dubčekov vplyv pomaličky slabne a je postupne odvolávaný zo všetkých straníckych a iných funkcií. Až „nežná revolúcia“ prináša Dubčekovi satisfakciu a vtedy sa spolu s Václavom Havlom, objaví na balkóne v Prahe – ako dva symboly – jeden Slovenska, druhý Česka. Dubček je síce pôvodom Slovák, ale „fandí“ zachovaniu federácie, čo sa neskôr aj stalo skutočnosťou. Prof. Lipovac povedal: “Ak by sa v roku 1989 pýtalo Čechov aj Slovákov, prezidentom Československa by sa stal Alexander Dubček a nie Václav Havel, ktorého väčšina ľudí nepoznala, ale nerozhodovalo sa o tom vo voľbách, ale za zatvorenými dverami. V čase nežnej revolúcie sa Dubček ako bývalý komunista nepáčil mnohým disidentom, ktorým jeho popularita pri ich nástupe k moci bola len prekážkou. Sám Dubček pôsobil dojmom, že žije v minulosti, pretože v čase, keď už ľudia nechceli o žiadnom socializme počuť, hovoril o obnovení ideálov socializmu s ľudskou tvárou.” Ďalej tiež vysvetlil, že Dubček osobne nemal prezidentské ambície, ale zastával názor, že za hlavu štátu by mal byť zvolený po Husákovi predovšetkým zo symbolických dôvodov ako akási pocta Pražskej jari.
Asi za najväčšiu Dubčekovu chybu sa považuje: „Že neodišiel z politiky hneď po sovietskej okupácii Československa v auguste 1968, ale zostal vo vysokých politických funkciách až do jesene 1969 v nádeji, že sa zachovajú niektoré zo začatých reforiem.“ – povedal prof. Lipovac. Žiaľ, táto chyba mu „možno“ bola aj osudovou v tom zmysle, že existujú teórie, podľa ktorých Dubčekova dopravná nehoda nebola náhodná, ale plánovaná, aj keď vyvstáva otázka, komu by Dubčekova politika v konečnom dôsledku mohla tak vadiť, že by sa ho niekto pokúsil fyzicky zlikvidovať. No dá sa povedať, že tých „náhod“ bolo priveľa, napr. jeho vodič bol v osudný deň indisponovaný, a tak ho viezol iný vodič, známy po častých dopravných nehodách a rýchlej jazde, ktorý nehodu náhodne prežil ale Dubček nie. Alexander Dubček podľahol zraneniam 27. novembra 1991.
Na záver prof. Lipovac povedal, že: „Dubčekova smrť symbolicky znamenala koniec spoločného česko-slovenského štátu, no stopa, ktorú zanechal v jeho histórii, ho dodnes zaraďuje medzi ľudí, ktorí spájajú dva blízke národy.“ Po prednáške si členovia vychutnali české pivo Kozel, ktoré priniesla Chorvátsko-česká spoločnosť a všetci sa spolu družili pri malom občerstvení, ktoré pripravili členky Matice slovenskej v Záhrebe.
Autor: A.B.
Foto: V.B.