V dňoch od 1. do 3. februára 2018 delegácia Matice slovenskej z Bratislavy navštívila Záhreb, Mariju Bistricu a Križevce. Slovenskú delegáciu tvorili: JUDr. Štefan Martinkovič, predseda Dozorného výboru Matice slovenskej, ThLic. Mgr. Viliam Komora, PhD., tajomník Matice slovenskej, Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc., riaditeľ Slovenského historického ústavu Matice slovenskej, Viera Šípková, starostka obce Veselé (rodné mesto Štefana Moysesa) a novozvolený predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper kvôli náhlej bolesti nemohol prísť.
Táto opätovná návšteva sa konala na podnet Matice chorvátskej v Záhrebe, ktorá sa v 8. -10. septembra 2017 zúčastnila na oslavách 220. výročia narodenia Štefana Moysesa v Bratislave, a je jej pokračovaním. Prvý deň sa slovenská delegácia stretla v Záhrebe s predstaviteľmi Matice chorvátskej v jej sídli na Strossmayerovom námestí. Delegáciu prijali predseda Matice chorvátskej akademik Stjepan Damjanović a podpredseda Matice chorvátskej Stjepan Sučić. Druhý deň 2. februára navštívili v dopoludňajších hodinách chorvátske pútnické mesto a mariánsku svätyňu Mariju Bistricu. V Mestskej radnici Marije Bistrice slovenskú delegáciu prijal starosta Josip Milički a vo farskom dome ich prijal hlavný kňaz kostola Matky Božej Bistrickej, kde ostali aj na svätej omši.
Ďalšia zastávka bola v meste Križevci, kde sa v Mestskej knižnici „Franjo Marković“ konalo otvorenie výstavy „Slovaci i Slovačka u hrvatskoj knjizi kroz stoljeća“ (Slováci a Slovensko v chorvátskej knihe cez storočia), ktorú pripravil miestny odbor Matice chorvátskej v Križevciach v spolupráci s Maticou chorvátskou v Záhrebe a Maticou slovenskou v Záhrebe. Výstavu tvoria zbierky vydaných kníh od roku 1831 do roku 2017 v celkovom počte 232 kníh, časopisov, fotografií, nót, národných povestí, vedeckých textov, historických výskumov, verejnosti neznámych kníh a články v chorvátskych časopisoch, ktorými Slováci dali svoj prínos chorvátskej kultúre (napr. kardinál Juraj Haulík, Štefan Moyses, Bohuslav Šulek a ďalší). Knihy, ktoré vydala Matica slovenská v Záhrebe našli svoje zaslúžilé miesto na tejto výstave. V úvodných slovách napísaných v katalógu výstavy Stjepan Sučić napísal, že chorvátske knihy, noviny a časopisy nachádzali svoju cestu na Slovensko a slovenské opäť do Chorvátska. Slovenská delegácia sa v Križevciach stretla aj s predstaviteľmi mesta a s predstaviteľmi kultúrnych a osvetových pracovísk. Svoju návštevu v tomto meste ukončili v kostole Svätej Any v Križevciach, kde sa zúčastnili na svätej omši.
Posledný deň 3. februára sa konala vedecká konferencia o Štefanovi Moysesovi v sídle Matice chorvátskej na Strossmayerovom námestí 4. v Záhrebe, ktorú otvoril predseda Matice chorvátskej akademik Stjepan Damjanović. Na konferencii vystúpili: dr. sc. Zrinka Stričevićová Kovačevićová s témou Hrvatsko-slovačke kulturne veze (Chorvátsko-slovenské kultúrne vzťahy), dr. sc. Vlasta Švogerová, Stjepan Moyses i prvi hrvatski zakon o tisku iz 1849. (Štefan Moyses a prvý chorvátsky zákon o tlači z roku 1849), dr. sc. Agneza Szabová, Stjepan Moyses i središnje hrvatske ustanove u doba Hrvatskog narodnog preporoda (Štefan Moyses a ústredná chorvátska inštitúcia v čase chorvátskeho národného obrodenia), dr. sc. Vlado Mikšić, Stjepan Moyses u Zagrebačkoj biskupiji (Štefan Moyses v Záhrebskom biskupstve), dr. sc. Alojz Jembrih, Stjepan Moyses, biskup Bansko-bistrički u svjetlu svojih pisama (Štefan Moyses, biskup bansko-bystrický v svetle svojich listov – korešpondencii), dr. sc. Dubravka Sesarová, Stjepan Moyses i obnova kultu Nikole Šubića Zrinskog (Štefan Moyses a obnova kultu Nikole Šubića Zrínskeho), podpredseda Matice chorvátskej Stjepan Sučić, Stjepan Moyses i Matica ilirska (Štefan Moyses a Matica ilýrska). Účastníci konferencie potom navštívili Chorvátsku akadémiu vied a umenia (Námestie Nikole Šubića Zrínskeho 11, Záhreb), kde si prezreli galériu Josipa Juraja Strossmayera a Bašćanskú tabuľu.
Slovenská delegácia priniesla so sebou vence, ktoré plánovala položiť ku pamätníkom slovenských osobností, ktorí svoj život a prácu zasvätili slovenskému a chorvátskemu národu, aby si tak uctili ich pamiatku. No kvôli zlému počasiu a krátkosti času sa im to nepodarilo. Predseda Zlatko Jevák,ml., podpredseda Zlatko st. a Vladimír Bali predstavitelia MSZ to na ich prosbu urobili za nich. Jeden veniec položili spoločne s riaditeľom gymnázia Nenadom Polondakom k pamätnej tabuli Štefana Moysesa, ktorý pôsobil aj ako profesor na Kráľovskej akadémii v Záhrebe dnešné Hornohradské gymnázium. V Záhrebskej katedrále položili vence k hrobke Alexandra Alagoviča, záhrebského biskupa rodnom z Malženíc, k buste Juraja Haulíka, záhrebského nadbiskupa, teológa a filozofa narodeného v Trnave, ďalej k soche kardinála Alojzija Stepinca, ktorého pápež Ján Pavol II. v roku 1998 vyhlásil za svätého v meste Mariji Bistrici. No a nakoniec posledný veniec položili k buste Bána Josipa Jelačića.
autor: A.B.
foto: V.B. a Z.J.