Matica slovenská v Martine vyhlásila rok 2021 za Rok Alexandra Dubčeka

Alexander Dubček s nezabudnuteľným úsmevom na tvári je jedným z najvýznamnejších osobností politického slovenského života v čase komunistického režimu na Slovensku. Mimoriadne sa zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva v druhej polovici 20. storočia. Matica slovenská v Martina pri príležitosti Roka Alexandra Dubčeka 2021 a jej 158. výročia vzniku 4. augusta 2021 odhalila bustu Alexandra Dubčeka v Aleji dejateľov pred svojou sídelnou budovou v Martine na ulici Pavla Mudroňa 1. Na slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj  syn Alexandra Dubčeka Pavol Dubček. Len pripomenieme, že Alexandrovi Dubčekovi udelila Matica slovenská v roku 1968 čestné členstvo, ktoré v matičnej histórii získalo len niekoľko osobností a národnú ustanovizeň Dubček navštívil v rokoch 1963 pri príležitosti stého výročia vzniku Matice slovenskej, ako aj v roku 1992.

Na politickej i verejnej scéne figuroval už od roku 1949. Svojimi schopnosťami a životopisnými kvalitami sa v roku 1955 stal členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a postupne stúpal po straníckom rebríčku vyššie a vyššie.  Strana ho poslala na štúdia do Moskvy na Vysokú školu politickú čo bolo v tom čase veľké vyznamenanie a prestíž. No čo vieme o jeho detstve a hlavne, aké mal politické pozadie a prečo sa vydal straníckou a politickou cestou života, ktorá sa mu stala aj osudnou v roku 1992. Rodičia Štefan a matka Pavlína, rodená Kobydová sa zoznámili v Chicagu, kam sa obaja vysťahovali za prácou ešte pred prvou svetovou vojnou. Obidvaja boli angažovaní v rôznych robotníckych a sociálno-demokratických spolkoch. V USA sa im narodil starší syn Július. Keď sa v polovici roka 1921 vracali s americkými pasmi na Slovensko, ktoré už bolo súčasťou Československej republiky, čakali Dubčekovci druhý prírastok do rodiny. Po príchode domov sa usadili v rodnom  dome otca Štefana v Uhrovci, ale keďže jeho pôvodný dom bol neobývateľný, dovolili im nasťahovať sa do domu patriacemu evanjelickej cirkvi. Zhodou okolností išlo o ten istý dom, v ktorom sa 28. októbra 1815 narodil Ľudovít Štúr, ďalšia  významná osobnosť slovenských dejín. Alexander Dubček sa v ňom narodil 27. novembra 1921. no a práve v tomto roku 1921 bola založená aj Komunistická strana Československa, s ktorou bol Dubček „spojený“ skoro celý svoj život.

Keďže jeho rodičia boli nadchnutí revolučným romantizmom a snom o sociálne spravodlivej spoločnosti, odišli spoločne s dvomi malými synmi v rámci družstva Interhelpo do Sovietskeho zväzu. Interhelpo bolo z dnešného pohľadu družstvo plné idealistov, ktorí chceli pomôcť pri budovaní prvej krajiny socializmu na svete a nájsť nové pracovné možnosti, pričom si vôbec neuvedomovali, čo ich po príchode do Sovietskeho zväzu čaká. Ich domom v rokoch 1925 – 1938 sa stal Kirgizstan a následne sa presťahovali do mesta Nižný Novgorod v Rusku tzv. Gorkij. Alexander Dubček strávil cele detstvo v Sovietskom zväze a žil tam aj v rokoch najväčších stalinistických čistiek a masového teroru. Ruština sa stala jeho druhým materinským jazykom a až do svojich 17 rokov nepoznal nič iné, len sovietsky systém. Napriek prežitým skúsenostiam v Sovietskom zväze do roku 1938, kedy sa vrátili na Slovensko, zostali Dubčekovci pravoverní komunisti.

Dubček rozbehol svoju stranícku kariéru v čase vnucovania sovietskeho režimu, politických procesov a brutálneho teroru proti všetkým oponentom komunistického režimu. 60-tych rokoch rastie na Slovensku zápas za demokratickejší a humanistickejší charakter slovenskej spoločnosti. Na čelo tohto zápasu sa dostáva Alexander Dubček, vo vysokej funkcii Ústredného výboru Komunistickej strany Československa ktorý pomaly pripravoval na Slovensku prostredie žiť v demokratickej a slobodnej spoločnosti. Pod jeho vedením sa rozbehol proces demokratizácie krajiny, proces vymaňovania sa spod vtedajšej sovietskej dominancie, ako aj proces federalizácie republiky. Alexander Dubček sa stal najznámejším Slovákom vo svete, ktorý rozpoznal zámery sovietskeho režimu a snažil sa presadiť ľudskosť a človečenstvo v politike.  Jeho aktivity smerujúce demokracii pokračovali aj v roku 1989 keď sa od počiatku stal kľúčovou postavou  obnovenia a budovania nových demokratických pomerov na Slovensku. Za svoje zásluhy bol ocenený domácimi vyznamenaniami, ako sú Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za rozvoj demokracie, ľudských práv a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí atď. No a svetová verejnosť ho ocenila mnohými poctami ako napr. Sacharovova cena za ľudské práva, Európsky parlament 1990; Cena za ľudské práva, Washington 1990 atď.

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka Matica slovenská v Záhrebe dňa 23. novembra 2021 o 18 hod. v Českom národnom dome na Šubićovej ulici 20 v Záhrebe organizuje v spolupráci s Chorvátsko-českou spoločnosťou odbornú prednášku o Alexandrovi Dubčekovi o ktorom bude hovoriť Marijan Lipovac, novinár a predseda Chorvátsko-českej spoločnosti v Záhrebe. Srdečne vás na prednášku pozývame.

Autor: A.B.
Foto: internet

Scroll to Top