Ak vyslovíte meno Ľudovít Štúr, každý Slovák aj ten zahraničný vie o kom je reč. Tento velikán slovenských dejín a celá štúrovská generácia sa pre nás stala obdivuhodným príkladom ako vytýčené ciele a svoje presvedčenie aj prakticky uskutočniť a tým aj naplniť svoje poslanie. Na Slovensku je tento rok 2015 vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra, kedy si pripomíname 200. výročie jeho narodenia. Aj Matica slovenská v Záhrebe si pripomenula jeho výročie dňa 20. októbra t.r. v Českom dome na Šubičovej ulici 20 o 18 hod. Prednášku o Štúrovi pripravila Alena Baliova v podobe prezentácie s množstvom informácii a zaujímavosti o tomto výnimočnom jazykovedcovi, politikovi, rečníkovi, novinárovi, spisovateľovi, veľkému bojovníkovi za práva Slovákov. Ľudovít sa narodil v Zay-Uhrovci dňa 28. októbra 1815 roku, v rodine učiteľa. Študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, v Györe a v Halle študoval jazykovedu a filozofiu. Bol vedúcou osobnosťou Spoločnosti česko-slovanskej (1827).
Štúrov tzv. národný život môžeme zhrnúť do 3. etáp: Prvou je sformovanie spisovnej slovenčiny, kedy sa dňa 11. júla 1843 Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe a 17. júla toho istého roka navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojim zámerom. Štúr kodifikáciu slovenčiny odôvodnil v spise Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto náreči, v ktorom uviedol hlavné dôvody za uzákonenie nového spisovného jazyka. Ako jeden z najdôležitejších uvádza dôvod, že Slováci sú rozdelení dvoma spisovnými jazykmi, bernolákovčinou a biblickou češtinou, a vyslovuje nádej, že nový jazyk konečne zjednotí oba tábory. Druhou je založenie prvých slovenských politických novín – Slovenských národných novín (Slovenskje národňje novini) s literárnu prílohu Orol Tatranský (1845 – 1848), v nich uverejňoval veľmi kritické články, v ktorých žiadal o zrušenie poddanstva, rozvoj priemyslu na Slovensku. Noviny svojim obsahom boli zamerané na osvetovú činnosť, na sociálne práva, oboznamovali čitateľov s kultúrnou tvorbou Slovanov a prinášali aj aktuálne články o politickej situácii doma i vo svete. Treťou poslednou je jeho poslanecké miesto na Uhorskom sneme za kráľovské mesto Zvolen (1847), aby konkrétnejšie a dôslednejšie obhajoval svoje národné a sociálne postoje. K tejto etape patrí aj získanie postu podpredsedu Slovenskej národnej rady (1848), ktorá sa konštituovala vo Viedni a organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Po potlačení revolúcie 1848 – 1849 sa Štúr utiahol do Modry, kde aj zomrel 12. januára 1856 ako štyridsaťročný.
Štúr bol aj literárne aktívny ešte ako študent uverejnil cyklus básní v češtine Dunky večerní, v ktorých vyjadril svoje pocity lásky k domovu a ťažký údel slovenského ľudu. Až v roku 1853 vyšla jeho zbierka Spevy a piesne, ktorá obsahuje epické a lyrické básne inšpirované rodným krajom a ideálmi mladosti. Vieru vo veľkú budúcnosť slovanstva a oslavu ústnej ľudovej slovesnosti vyjadril v knihe O národných písních a povestech plemen slovanských. Sklamanie s výsledkov revolúcie vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti. Na záver svojej prezentácie pani Baliová prečítala epitaf, ktorý je napísaný na mramorovej tabuly na rodnom dome Ľudovíta Štúra v Uhrovci a slávnostné odhalenie tabule sa konalo v roku 1926.
“On zbudil zo sna národ svoj
a zoral úhor neúrodný,
ku cti priviedol jazyk rodný
a šiel za rodu spásu v boj.
On padol – ale zvíťazil.
On umrel – aby večne žil.“
Ďalším bodom nášho programu bola oslava 90. narodenín Zlatka Jeváka, dlhoročného predsedu Matice slovenskej v Záhrebe, ktorému sme pripravili veľké prekvapenie, keďže o tom vôbec nevedel s oslavou nerátal a pravdaže ani torta nechýbala a spomienkový darček. Keďže pán Jevák donedávna vykonával aj funkciu Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny Mesta Záhreb môžeme len obdivovať jeho pevnú vôľu, neustálu energiu, ktorú v sebe stále má, napriek jeho vysokom veku. Touto cestou by som mu ešte raz chcela v mene všetkých členov matice a priateľov Slovákov k jeho životnému jubileu zaželať pevné zdravie veľa energie a ešte dlhý život v šťastí, v láske, v pohode a radosti.
autor: A.B.
foto: V.B.