Ľudovít Jaroslav Šulek – predstaviteľ mladšej Štúrovej generácie

Matica slovenská v Martine vyhlásila tento rok 2022 za rok odkazu Štúrovej generácie. Práve tento rok uplynie 200 rokov od narodenia viacerých významných predstaviteľov Štúrovej generácie, prúdu slovenského národného hnutia z polovice 19. storočia, ktorý dostal meno po svojej najvýraznejšej osobnosti Ľudovítovi Velislavovi Štúrovi.

Práve preto aj Matica slovenská v Záhrebe pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb pripravili prednášku o Ľudovítovi Jaroslavovi Šulekovi, predstaviteľovi mladšej Štúrovej generácie, pri príležitosti jeho 200-stého výročia narodenia. Jeho starším bratom je verejnosti známy Bohuslav Šulek, Slovák, ktorý pôsobil v Záhrebe ako redaktor viacerých novín a od roku 1874 ako tajomník Juhoslovanskej akadémie vied v Záhrebe. Prednášku pre členov pripravila podpredsedníčka Matice slovenskej v Záhrebe Alena Baliová.

Najprv vysvetlila, že cieľom Štúrovej generácia v 19. storočí bolo brániť povedomie slovanstva a najmä Slovákov napriek veľkej maďarizácii v tomto období, žiadať uznanie Slovákov ako národa s rovnakými právami ako Maďari a používanie slovenského jazyka na úradoch a školách. Pokračovala, že v tom istom období aj Chorváti  cítili, že nastal čas na nové prebudenie, ktoré začali reformou úradného jazyka, a to všetko v dôsledku stáročí pod cudzou nadvládou. Slováci a Chorváti mali spoločnú všeobecnú maďarizáciu a Chorváti sa chceli okrem maďarčiny zbaviť aj nemeckého, talianskeho a latinského jazyka. Či náhodou alebo nie obaja „reformátori“ sa volali Ľudovít – slovenský Štúr (Ľudovít Velislav Štúr) a chorvátsky Gaj (Ljudevit Gaj).

Štúr bol vodcom spomínaného slovenského národnooslobodzovacieho hnutia, ktoré presadzovalo slovanstvo, v ktorom by si všetky národy zachovali svoju identitu, kým Gaj bol vodcom ilýrskeho hnutia, ktorý sa zasadzoval za zjednotenie všetkých južných Slovanov. Keďže jazyk sa bez písma nezaobíde, pre Gaja bolo dôležité vytvoriť návrh reformy chorvátskeho latinského písma. Aby Štúr pomohol svojmu priateľovi Gajovi, vyslal do Chorvátska svojho nasledovníka Bohuslava Šuleka, ktorý sa tvrdou prácou a veľkým nadšením stal jedným z prvých predstaviteľov záhrebskej filologickej školy a zakladateľom chorvátskeho vedeckého názvoslovia.

Ľudovít Šulek sa narodil 12. septembra 1822 v Sobotišti a jeho najmladšie roky boli poznačené úmrtím oboch rodičov. Otec Ján Šulek, bol evanjelický farár a učiteľ, ktorý bol dva razy ženatý. Druhou manželkou Jána Šuleka bola Mária, rodená Neumannová a matka mladého Ľudovíta Šuleka a už spomenutého jeho brata Bohuslava Karola Šuleka. Ľudovít začal študovať na Evanjelickom lýceu v Bratislave od roku 1841. Tu sa prvýkrát stretáva s Ľudovítom Štúrom, ktorý mal rozhodujúci vplyv na jeho rozvoj osobnosti. Šulek si pozorne zapisuje do svojho denníka množstvo poznámok, hlavne výrokov Ľudovíta Štúra, ktorý sa stal jedným z významných prameňov Šulekových názorov na dianie na Slovensku a revolúcií v Uhorsku. No, Šulek nenasledoval bezvýhradne svojho učiteľa. Nepáčila sa mu Štúrova autoritatívnosť a neuznával očakávanú otrockú poslušnosť žiakov, vyplývajúcu zo značných zásluh ich profesora. Šulek aktívne pôsobil v Slovanskom ústave, kde pôsobil aj Štúr.

No, od roku 1843 nie sú o jeho osobnosti zaznamenané žiadne správy ani udalosti, preto nie je známe, kde sa v tom čase Šulek zdržiaval a čo robil. Dňa 5. mája 1845 Ľudovít píše svojmu bratovi Bohuslavovi do Záhrebu, že sa zdržal 6 týždňov v Bratislave, pričom celý čas strávil u Štúra, kde s ním rokoval o spôsoboch pozdvihnutia slovenského ľudu. Šulek sa zapájal do domácich zložiek národnej práce zakladaním knižníc, miernych spolkov a nedeľných škôl. Roky 1848-1849 sú známe ako jar národa, čo bol názov pre sociálne a národné hnutia a nepokoje vo viacerých európskych krajinách, v ktorých rôzne sociálne a národnostné skupiny vzniesli požiadavky na politické, sociálne a ekonomické zmeny. Na území dnešného Slovenska všetko vrelo a dobrovoľníci sa v rámci slovenského povstania schádzali na vojenskú službu do Myjavy. Ľudovít a jeho ďalší brat Viliam Šulekovci boli v septembri 1848 vymenovaní za komisárov Slovenskej národnej rady. Predsedom rady bol Jozef Miloslav Hurban a organizátorom a predstaviteľom zhromaždenia bol Ľudovít Šulek.

Ľudovít Šulek zorganizoval veľké zhromaždenie (3000 ľudí) v Brezovej pod Bradlo spolu s Hurbanom, kde prezentovali požiadavky slovenského ľudu. Na 7. mája bolo zvolané celoštátne zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši. Mladý Šulek a jeho priateľ Bôrik boli delegovaní ako zástupcovia Slovákov, aby hlavnému zastúpeniu sídla župy v Nitre predložili žiadosti – nitrianske požiadavky slovenského národa. Tu Šulek o žiadostiach informuje slovami:

“Vyšla hviezda pre Slovákov a nastal čas, keď sa budú môcť domáhať svojich práv.”

Šuleka chytili spolu s Bôrikom a zajali. Napriek početným rokovaniam o ich prepustení sa vyšetrovanie naťahovalo a väzni neboli prepustení. Bôrik mal viac šťastia ako Šulek, pretože ho pre podozrenie z duševnej choroby prijali do nemocnice, odkiaľ ušiel. Šulek, väznený bez súdu, zomrel 17. júna 1849 v kazematách komárňanskej pevnosti. Jeho brat Viliam Šulek bol ako rebel a jeden z veliteľov slovenského povstania 21. októbra 1848 odsúdený na trest smrti obesením.

Hoci sa Ľudovít Šulek dožil iba 27 rokov, do slovenských dejín sa zapísal ako jeden z výrazných predstaviteľov mladšej štúrovskej generácie. Na jeho počesť bolo v roku 1995 Gymnázium Komárno premenované na Gymnázium Ľudovíta Jaroslava Šuleka. Na záver prednášky o mladom štúrovcovi, členka Indira Popovová Potkonjaková prečítala v slovenčine ódu od Ľudovíta Šuleka venovanú svojmu učiteľovi Ľudovítovi Štúrovi.

Vysokoučenému mužovi Ľudevítovi Štúrovi 
Hučte, hory, hučte a vy, vody, šumte,
len nám v tichosti zaspievať dovoľte,
žeňte slniečko nočné tiché mraky,
žeňte za vrchy, kde nestačia zraky,
len nám ponajprv poprajte chvíličku
našu ostatnú dospievať pesničku.
Hory zahučia a vody zašumia
a v nich sa spevy naše rozliehajú,
z hory na horu hlasy sa búchajú,
z vlny do vlny slová sa lievajú:
sláva mu, sláva mu, vodci našemu,
sláva, sláva Ľudevítu drahému.
Papršky teplé tratia sa po dolách,
rozbehajú sa po tatranských horách
a predsa v slnku všetky sa spájajú,
jak bratia k bratom k sebe sa mávajú –
hľaďte ta, hľaďte všetky sveta tvory:
tam vďačnosť naša k tebe, vodca, horí.

Po prednáške sa členovia spoločne družili pri malom občerstvení, ktoré pripravila členka Ana Jeváková. Členka talianskej menšiny v Záhrebe Jasminka Šturlićová, ktorá sa zaujíma o aktivity Matice slovenskej v Záhrebe, pripravila pre členov ryžový nákyp s jablkami podľa slovenského receptu, ktorý našla na internetových stránkach a členov príjemne prekvapila a potešila svojou samo iniciatívou.

Autor: A.B.
Foto: V.B.