V prvý jarný deň 21. marca 2018 , kedy sa zima oficiálne skončila, aj keď tomu počasie vonku nenasvedčovalo, Matica slovenská v Záhrebe, Predstaviteľ slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb pod záštitou Rady pre národnostné menšiny, pripravili kultúrno – umelecký večer pod názvom „Veľkonočná rozprávka“. Tento prekrásny večer plný rôznorodých veľkonočných kraslíc, obrazov a bohato ozdobeného veľkonočného stola sme pripravili o 18 hod v priestoroch Českej besedy, na Šubičovej ulici 20. Koncept celého večera sme pripravili tak, aby sme pre našich členov a priateľov Slovákov prezentovali tradičné slovenské kraslice, maľované poystyrénové vajíčka omaľované slovenským tradičnými krojmi. K tomu sme pripravili aj malú výstavu obrazov členov Literárno-umeleckej sekcie, ktorá pôsobí v rámci Matice slovenskej v Záhrebe s krátkou prednáškou o legendách, tradíciách a symboloch Veľkej Noci.
Alena Baliová vo svojej prednáške hovorila o krátkych príbehoch spojených so symbolmi Veľkej noci ako sú vajíčka teda veľkonočné kraslice, malé kuriatka, veľkonočný zajac. Spomenula skutočný príbeh spojený s ruským cárom Alexandrom III., ktorý chcel prekvapiť svoju manželku Máriu Fjodorovnu nezvyčajným darom, práve v čase veľkonočných sviatkov. Preto požiadal slávneho zlatníka Petra Karla Fabergera, aby zhotovil dar pre cárovnú. Výtvorom bolo slepačie vajíčko s povrchom z čistého bieleho emailu a zlatom vykladaným okrajom v jeho strede. Vo vnútri vajíčka sa nachádza žĺtok zo zlata, ktorý sa dá otvoriť a skrýva milé prekvapenie – zlatú miniatúrnu sliepočku. Cár a cárovná boli nadšení týmto výtvorom, no a od vtedy cár každý rok na Veľkú noc podaroval cárovnej ozdobenú kraslicu. Ďalej vyrozprávala jednu legendu o anglosaskej bohyni nových začiatkov, plodnosti a nádeje, ktorá má rôzne mená ako Eostra, Ostar, Eosur. Jej symboly zahŕňajú zajace, farebné vajíčka a jarné kvety. V dávnych dobách sa na jej oslavu nosilo nové slávnostné oblečenie. Ako bohyňa jari je kráľovnou ríše počatia a zrodenia mláďat ako zvieracích, tak ľudských, v ríši rastlín je vládkyňou opelenia, kvetov a dozrievania ovocia. No a práve táto bohyňa je témou legendy, rozprávky o malom vtáčiku, ktoré chcela zachrániť pred zimou. Vedela, že ak niečo neurobí vtáčik zahynie, preto ho premenila na zajačika, ktorý po prežitej zime začal nosiť vajíčka, čo ho samého prekvapilo. No a tak v mene vďakyvzdania bohyni, vtáčik každý rok na Veľkú noc zniesol bohyni farebné vajíčka. V nemecky hovoriacich krajinách totižto pre malé deti na Veľkonočný pondelok nosí čokoládové vajíčka veľkonočný zajačik, ktorý vajíčka schová v záhrade a malé deti ich potom hľadajú. Možno táto tradícia má určitú spojitosť s predchádzajúcou legendou. Túto tradíciu prevzali aj Chorváti pre svoje malé ratolesti. Alena Baliová poznamenala, že Slováci takúto tradíciu nemajú, ale majú dlhoročnú tradíciu spojenú s polievaním a šíbaním dievčat a žien. Veľkonočné šibačky a oblievačky mali dievčatám priniesť zdravie, krásu a taktiež plodnosť, čo sa mohlo vidieť aj v krátkej videoukážke ako sa niekedy na dedinách oblievalo a šibalo. Celú prednášku Alena Baliová oživila fotografiami a PowerPoint prezentáciou a na záver prednášky v mene Matice slovenskej v Záhrebe popriala všetkým prítomným krásne prežitie veľkonočných sviatkov.
Keďže sú kraslice jeden zo symbolov Veľkej Noci pripravili sme výstavný stôl s tradičnými slovenskými kraslicami (madeirové, zoškrabované, drôtikované, ozdobované voskom). Novosťou boli polystyrénové vajíčka omaľované slovenskými krojmi z rôznych kútov Slovenska, ktoré počas celej zimy maľoval Josip Bali, talentovaný umelecký maliar, ktorý sa maliarstvu venuje od malých nôh. Námety slovenských krojov čerpal zo slovenských webových stránkach. Je členom Literárno-umeleckej sekcie a vedie hodiny maliarstva pre našich členov. Ku krasliciam sme vystavili aj pár obrazov našich členov ale aj tých, ktorí sa maliarstvu venujú a majú záujem rozvíjať svoj koníček na hodinách maliarstva. Na veľkonočný stôl sme postavili veľkonočný veniec a veľkonočný mazanec, ktoré upiekla naša členka Đurđica Suša, domácu klobásu a tradičný syrek alebo je známy aj pod názvom hrudka vyrobená z mlieka a vajec. Syrek prevažne pripravujú gazdiné na východnom Slovensku a ktorý pripravila Alena Baliová. Samozrejme nechýbali koláče ktoré s ochotou a radosťou pripravili Ana Jeváková, Đurđica Suša s aranžovaním stola nám pomáhala aj Ana Gradski.
Na našom večery bol prítomný vzácny hosť Ján Holič, radca na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Chorvátsku. S radosťou prijal naše pozvanie a vždy si nájde čas pre naše aktivity. Boli sme taktiež radi, že pozvanie na našu manifestáciu priala aj Sonja Kukićová, profesorka kurzu slovenského jazyka, ktorý vedie od 28. februára 2018. Celý večer nahrávala záhrebská televízia „Z1“, pre ktorú sme dávali interview a Portál Národnostných menšín, ktorej predstaviteľkou je Slavica Šarovićová. Večer sme ukončili spoločným družení pri veľkonočnom stole.
autor: A.B.
foto: V.B. a S.Š.