Matičné záhrebské stretnutie na tému „Kto bol Andrej Hlinka?“ sme pripravili dňa 29. mája 2018 o 18 hod. v Českej besede na Šubičovej ulici 20. Prednášku o Andrejovi Hlinkovi pre nás pripravil Josip Moser, ktorý sa počas svojho života s veľkým záujmom zaujíma o slovenské dejiny, kultúru a najmä skúma činnosť a život slovenských velikánov pôsobiacich v Chorvátsku a tých ktorí boli v kontakte s chorvátskymi významnými osobnosťami, ktorí tvorili slovenské a chorvátske dejiny. Medzi významné osobnosti patrí aj Andrej Hlinka, o ktorom sa zachovalo veľmi málo informácii a práve táto prednáška nám o ňom prezradila viac. Od roku 1950 do 1990 sa o Hlinkovi nesmelo vôbec hovoriť, všetky jeho texty boli skonfiškované a dokonca niektoré zničené. Dňa 20. 9. 1991 sa v Bratislave konalo veľké medzinárodné stretnutie o Andrejovi Hlinkov a z tohto stretnutia bol vydaný zborník Andrej Hlinka a jeho miesto v slovenských dejinách – zbornik prednášok z vedeckého sympózia, ktorý vydali František Bielik a Štefan Borovský, z ktorého pán Moser čerpal informácie. Andrej Hlinka sa narodil 27. 9.1864 v Černovej (Ružomberkok) vo mnohočlennej rodine. Študoval teológiu v Spišskej Kapitule. V čase jeho študii vyostrená je maďarizácia, zatvorené sú slovenské školy a zakázaná Matica slovenská. Všetci sa museli učiť po maďarsky a telógovia mohli len dva dni v týždni hovoriť po slovensky a práve Hlinka verejne upozornil na obmedzovanie používania slovenčiny. Kňažskú vysviacku prijal 19. júna 1889. Andrej Hlinka začal pôsobiť v období veľkej maďarizácie a odnárodňovania. Navyše patril medzi nemnohých kňazov, ktorí si zachovali proslovenský postoj. Ako farár pôsobil v slovenskom regióne Orava a v roku 1892 sa dostal na faru v liptovských Troch Sliačoch, kde sa zapojil do politického života. Podporoval Uhorskú ľudovú stranu, ktorá sľubovala riešiť aj otázku nemaďarských národov Uhorska. Od roku 1901 sa stáva členom Slovenskej národnej strany.
V roku 1905 ho zvolili za farára v Ružomberku, kde sa usiluje robiť všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho a národného povznesenia. Vo voľbách v roku 1906 mu bola zabránená ponovná kandidatúra, a kvôli jeho protimaďarským myšlienkam je Hlinka 23. júna 1905 zatknutí v Ružomberku a odsúdený na dva roky väzenia. Pri vyhlasovaní rozsudku Hlinka na súde vyhlasuje: „Mňa vy nezmeníte, mňa vy nepotrestáte, mňa vy nezlomíte. Slovákom som sa narodil, Slovákom som a Slovákom budem! A keď vyjdem zo žalára, zas budem pokračovať tam, kde som prestal“. No Hlinka je opäť zatknutý, pretože protestoval proti krviprelievaniu, ktoré sa stalo v roku 1907 v jeho rodnej Černovej, kde maďarskí vojaci strieľali na obyvateľov, ktorí nechceli, aby ich kostol vysvätil maďarský farár, ale Andrej Hlinka. Bola to obrovská tragédia, zomrelo 15 ľudí a ďalšie desiatky utrpeli zranenia. Počas väzby bol vedúcim prekladateľom Starého zákona do slovenčiny, ktorého vydanie pripravoval Spolok svätého Vojtecha. Počas 1. svetovej vojny sa prikláňa k rozhodnutiu aktivizovať sa pre česko-slovenskú orientáciu. Bol účastníkom a spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v Martine 30. októbra 1918, ktorá sa vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Obnovuje Slovenskú ľudovú stranu a stáva sa jej predsedom. V očakávaní rovnoprávnosti národov, dočkal sa opaku a to českého centralizmus.
Bol zástanca Pittsburskej dohody z 31.5.1918, ktorá sa opierala o autonomistický program, keďže sa usiloval o uskutočnenie samostného Slovenska v zjednotenom štáte s Čechmi. Keď nenašiel pre autonomistické požiadavky pochopenie u centralistickej československej vláde v Prahe, v roku 1919 odchádza na mierovú konferenciu do Paríža. Po návrate na Slovensko bol zaistený a sedem mesiacov internovaný v Česku. Po návrate do Ružomberka organizuje slovenskú opozičnú politickú stranu. Slovenská ľudová strana sa od roku 1925 stala Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorú volila v medzivojnovom období väčšina voličov slovenskej národnosti. Hlinka si taktiež uvedomuje rast komunizmu ako nebezpečenstvo zničenia národa a tradície. Bojuje proti veľkej svetovej revolúcie, ideám Leninizmu a Stalinizmu. Andrej Hlinka bol obľúbení medzi mladými, študentnmi a intelektuálmi. Posledný prejav dal v roku 1938 pred koncom svojho života na oslavách Pittsburskej dohody, už ťažko chorý a svoj prejav ukončil slovami: „Národ môj, ľúbim ťa kým budem žiť, ale aj keď budem hniť pod zemou, neprestanem ťa ľúbiť !“ A ten národ plakal tri mesiace neskôr 16.8.1938 v Ružomberku keď zomrel, a o dva mesiace neskôr pred prehlásením slovenskej samostalnosti, za ktorú bojoval celý svoj život. Ako osoba Andrej Hlinka mal tri charakteristiky vodcu: zmysel pre politiku, lásku voči svojmu národu a cítenie stať sa kňazom.
autor: A.B.
foto: V.B.