Dňa 24. apríla 2018 o 18 hod. v priestoroch Českej besedy na Šubičovej ulici si Matica slovenská v Záhrebe pripomenula 230. výročie narodenia Slováka z Trnavy Juraja Haulíka, chorvátskeho kardinála rímskokatolíckej cirkvi a prvého arcibiskupa v Záhrebe. Prednášku o tejto významnej osobnosti pripravila PhD. Agneza Szabo, historička, ktorá nám priblížila plodnú činnosť Juraja Haulíka v Záhrebe a zaujímavosťami obohatila naše vedomosti o tomto dobročiniteľovi. Pani Agneza je našou dlhoročnou spolupracovníčkou a jednou z autoriek knihy o Štefanovi Moysesovi. Vzhľadom na svoju zaneprázdnenosť prijala naše pozvanie čo bolo aj pre ňu veľkou cťou a radostným stretnutím s členmi Matice slovenskej v Záhrebe.
Pani Agneza Szabo na úvod svojej prednášky povedala, že čokoľvek sa dialo v období národného obrodenia v Chorvátsku v 19. storočí, to isté sa dialo aj na Slovensku. V Chorvátsku aj na Slovensku rušili feudalizmus a namiesto oficiálneho latinského jazyka sa snažili prehlásiť a uviesť slovenský jazyk na Slovensku a chorvátsky v Chorvátsku. V tomto búrlivom a revolucionárnom období v našich dejiných sa objavili osobnosti, ktoré tvorili dejiny. Jednou z týchto osboností bol aj Juraj Haulík, ďalej Štefan Moyses, Alexander Alagovič, Bohuslav Šulek a ďalší Slováci pôsobiaci v Záhrebe. Juraj Hulík, bol pielierom chorvátskeho obrodenia, ako povedala pani Agneza. Narodil sa 20. apríla 1788 v Trnave na Slovensku a zomrel 11.mája 1869 v Záhrebe. Študoval teológiu a filozofiu v Trnave, Ostrihome a Viedni.V roku 1811 bol vysvätený za kňaza, zaujímal sa o dejiny národov, najmä slovanských, bol jazykovo mimoriadne disponovaná osobnosť, záujem prejavil aj o klasickú i modernú literatúru, výtvarné umenie a hudbu. Mal slovenské a slovanské cítenie. Tak ako jemu tak aj Štefanovi Moysesovi záležalo na tom, aby sa Slovania v mnoho národnostnom Uhorsku vedeli účelne brániť proti postupujúcej maďarizácii. Od roku 1829 bol záhrebským biskupom Alexander Alagovič, rodák z Malženíc pri Trnave, opäť Slovák, ktorého nástupcom po jeho smrti sa stal práve Juraj Haulik. V roku 1840 po smrti bána Franja Vlašića začalo jeho prvé obdobie na pozícii zastupujúceho bána (kráľovského miestodržiteľa) Chorvátska. No a v roku 1845 sa po druhýkrát stal zastupujúcim bánom, keď bol z tejto pozície zvrhnutý Maďar, ktorý presadzoval maďarizáciu v Chorvátsku.
Už ako uznávaná autorita sa zaslúžil na chorvátskom sneme o oficiálne vyhlásenie chorvátčiny za úradný jazyk vo verejnom živote. Bol to práve Haulik, kto sa stal kodifikátorom chorvátčiny, ktorá sa stala bariérou pri maďarizácii Chorvátska. Zaslúžil sa o presadenie chorvátskeho jazyka do škôl, podporoval ľudovú osvetu, agitoval, aby učitelia vychovávali svojich žiakov k národnému povedomiu a k láske k chorvátskemu jazyku. Z rúk pápeža Pia IX. prebral úrad záhrebského arcibiskupa. Stal sa tak prvým arcibiskupom Záhrebu a zároveň prvým kardinálom Chorvátska. Vďaka tomu sa katolícka cirkev v Chorvátsku stala nezávislou na Uhorsku. Haulík organizoval katolícky náboženský život, zakladal spolky a rehoľné spoločnosti. Inicioval založenie viacerých chorvátskych kultúrnych ustanovizní, verejných objektov – Národného divadla, nemocnice milosrdných sestier na Vinogradskej ulici, kostola i kláštora na Frankopanskej ulici v Záhrebe, pokračoval v rozširovaní parku Maksimir, knižnicu Metropolitana dnešná Národná knižnica, Chorvátsky hudobný závod, ďalej založil národohospodársku spoločnosť „Gospodarsko društvo „ a pod. Na všetky tieto objekty prispieval značnou finančnou sumou. Juraj Haulík bol literárne činný, tlačou vydal, príležitostné reči, prejavy, okružné listy a kázne. V roku 1868 podľa vzoru Matice slovenskej a jeho prvého predsedu Štefana Moysesa založil Cirkevnoliterárny spolok sv. Hieronýma – Književno društvo sv. Jeronima, ktorý je dodnes aktívnym a trvalým mostom náboženského života Chorvátov. V roku 1842 založil Maticu chorvátsku.
Po šestnástich plodných rokoch v úrade arcibiskupa ukončil 11. mája 1869 svoju púť vo svojom poslednom milovanom pôsobisku – Záhrebe. Chorváti ho pochovali so všetkými poctami ako svojho rodáka a vysokopostaveného cirkevného dejateľa – záchrancu chorvátskeho jazyka. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Záhrebskej katedrále, v ktorej pochovávajú len výnimočné osobnosti. Haulik o sebe vyhlásil: „Narodil som sa ako Slovák, ale zomriem ako Chorvát“. V rodnom meste Trnava je na dome, v ktorom sa Haulik narodil umiestnená pamätná tabuľa na jeho počesť venovaná Cirkevno–literárnym spolkom sv. Hieronýma z roku 1929.
autor: A.B.
foto: V.B.