Už sa stalo tradíciou, že Matica slovenská v Záhrebe (ďalej Matica) v spolupráci so Zástupcom slovenskej národnostnej menšiny v Meste Záhreb (ďalej Zástupca) a pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky pripravuje kultúrno-umelecký večer pri príležitosti nastávajúcich veľkonočných sviatkov s výstavou ručne ozdobených kraslíc. Tohto roku sa večer konal 19. marca 2024 o 18 hod. v Českom národnom dome, na Šubićovej ulici 20 a pre záhrebských členov, hostí a priateľov Slovákov Matica pripravila prednášku s prezentáciou a filmom na tému “Drotárstvo – remeslo alebo umenie, drôtované kraslice“.
Alena Baliová, podpredsedníčka Matice túto tému nevybrala náhodou, totiž sama skúsila ozdobiť vajíčko drôtikom, a to dosť úspešne, pretože niekoľko kusov priniesla aj na výstavu a v krátkosti opísala výrobu tejto jedinečnej techniky ozdobovania kraslíc. To ju tak zaujalo, že sa zrodila idea pripraviť prednášku o drotárstve a jeho vývoji od čias, kedy bolo jedinečným vandrovným remeslom až do jeho umeleckej a dekoračnej tvorby. Pradomovom prvých drotárov na Slovensku boli najchudobnejšie oblasti a to v okolí Žiliny, Považia, Kysúc a Starej Ľubovne. Prvé záznamy o drotárstve sa datujú z roku 1714, teda od začiatku 18. storočia, kedy sa v súdnych spisoch v meste Bytča spomína meno Juraj Drotárik, ktorý sa pravdepodobne prvý pokúsil pracovať s drôtom. Drotári chodili z domu do domu a ponúkali svoje služby opravovania kuchynského riadu s drôtom a neskôr aj s plechom. Ich práca bola pre ľudí lacná, pretože nemuseli kupovať nový riad. Zároveň ponúkali na predaj hotové výrobky ako boli napríklad vešiaky na stenu, podložky pod žehličky, šľahače, strúhadlá, pasce na myši atď. Všetok svoj tovar a náradie nosili na svojom chrbte. Toto remeslo sa rýchlo rozšírilo do každého domu a kvôli konkurencii nezostávali len v oblasti terajšieho Slovenska, ale odchádzali na územie vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, dokonca aj do Ruska a v zime sa vracali so zárobkom domov. Poniektorí sa ani nevrátili, usadili sa a svoje remeslo rozšírili aj v iných krajinách.
Rozvoj drotárstva zastavila prvá svetová vojna, kedy začalo upadať následkom konkurencie priemyselných výrobkov a obmedzených možností vandroviek a po druhej svetovej vojne vo svojej klasickej podobe prakticky zaniklo. Čo toto remeslo predstavovalo v minulosti, môže sa dozvedieť návštevou Považského múzeá v Žiline a v Budatínskom hrade sa nachádza pavilón drotárstva kde je stála expozícia tohto remesla, počnúc od jej nomádskych čias po luxusné výrobky, ktoré známi drotári vyrobili. Nachádza sa tam 4000 kusov rôznych exponátov. Práca s drôtom alebo tenkým drôtikom sa znova vracia v druhej polovici 20. storočia a svoj vrchol v praktickej a umeleckej práci dosahuje začiatkom roku 1990. Hľadajú sa nové možnosti oživovania tohto remesla a postupom času sa ukázalo, že práca s drôtom v dekoratívnom a umeleckom vyjadrovaní nemá nijaké hranice. Dnes sa drôtikom drôtujú veľkonočné vajíčka (kraslice), drahokamy a polodrahokamy, sklo, fľaše, poháre a vytvárajú sa unikátne kreácie.
Drotárstvo z kultúrno-historického hľadiska je dnes v slovenskej národnej kultúre považované za výrobno-technický a umelecký fenomén predstavujúci špecifickosť a zvláštnosť. Drotárstvo si vyslúžilo pozornosť aj v prostredí nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a tak prvok drotárstvo – remeslo a umenie bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva dňa 12. decembra 2019. Koncept kultúrno-umeleckého večera bol pripravený tak, že po prednáške s PowerPoint prezentáciou, bol premietnutý krátky film, ktorý pripravil a spracoval Vladimír Bali, tajomník Matice a Zástupcu. Po oficiálnej časti si návštevníci mohli pozrieť výstavné stoly členiek Matice ozdobené v duchu Veľkej Noci. Na prvom sa nachádzali ručne vyrobené kraslice prinesené zo Slovenska od Zuzany Polákovej z Prievidze, Ruženy Baňasovej z Bardejova, Ruženy Matuškovej z Banskej Bystrice, ktoré už desiatky rokov ozdobujú vajíčka na Veľkú Noc a kraslice ozdobené drôtikom, ktoré vyrobila Alena Baliová. Svoj výstavný stôl ozdobila ručne vyrobenými kraslicami aj Snježana Božićová farebnou sitinou (močiarnou trávou lat. juncus littoralis) s kúskami vlny, Ďalší výstavný stôl ozdobila aj Zdenka Marinčićová, ktorá ozdobuje vajíčka korálikmi a pani Lýdia Puškarićová obohatila výstavu o svoje ručne vyrobené šperky.
Všetci mohli obdivovať vystavené kraslice, a pri výstavných stoloch sa zaujímali o postup ozdobovania jednotlivých vajíčok. Veľkonočný stôl plný sladkých a slaných dobrôt ako vždy pripravili Ana Jeváková a Đurđica Sušová. Celý večer sa niesol v krásnej a veselej atmosfére a všetci sa spoločne družili pri veľkonočnom stole.
Autor: A.B.
Foto: V.B.