Prednášku o živote a diele slovenského saleziána kňaza Titusa Zemana, ktorá sa konala 21. novembra 2017 o 18:00 hod., v Českom národnom dome na Šubićovej ulici 20 v Záhrebe pripravila Matica slovenská v Záhrebe v spolupráci s Radou pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny Mesta Záhreb.Životný príbeh, plný nádeje a viery saleziána Zemana a historický rámec obdobia v ktorom pôsobil odkrýva vo svojej prednáške don Anto Stojić. Kňaz Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch, ktorý prežil strašné mučenie a dlhé väzenie počas komunistického systému. Zeman je ako malé dieťa trpiace vážnou chorobou povedal: “Matka Božia, keď ma uzdravíš tvoj som navždy.” Potom sa zázračne uzdravil a ako mladý muž odišiel do Ríma, kde absolvoval štúdium teológie a prírodných vied. Bol vysvätený za kňaza v Turíne 23. júna 1940. Po 2. svetovej vojne a najmä počas udalostí barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. štátna moc obsadila mužské kláštory vo vtedajšom Československu a presunula rehoľníkov do sústreďovacích táborov. Vďaka Božej prozreteľnosti bol Titus Zeman v tom čase na fare v Šenkviciach a tak ostal na slobode.
Povojnové obdobie prináša spoločenské zmeny a nastoľuje komunistický režim, počas ktorého začína prenasledovanie, otvárajú sa tábory pre “nepriateľov štátu” a vedú sa politické procesy proti kňazom. Zeman bol jedným z organizátorov úteku kňazov do saleziánskej „kolísky“ ktorou bolo Turíno v Taliansku. V auguste 1950 prvýkrát viedol ilegálne skupinu bohoslovcov do talianskeho Turína, aby tam mohli slobodne vykonávať svoje duchovné povolanie. Druhýkrát sa tak stalo 23. októbra toho istého roku. V apríli 1951 nasledoval tretí pokus, ktorý však skončil neúspechom. Bol prehlásený za špióna a zatknutí. V prvom rozsudku ho dosúdili na trest smrti a potom na 25 rokov väzenia. Vo vyšetrovacej väzbe však zažil pri výsluchoch mučenie, ktoré spolu s krutými podmienkami ďalšieho väznenia zanechali trvalé následky na jeho zdraví. Dňa 10. marca 1964 bol podmienečne prepustený kvôli zlému zdravotnému stavu. V roku 1968 dostal opäť štátny súhlas na vykonávanie bohoslužieb.
Zomrel 8. januára 1969 v Bratislave na zlyhanie srdca. Pochovaný bol na cintoríne vo Vajnoroch. Dňa 30.9.2017 pri Kostole Svätej rodiny v Bratislave bol tento salezián vyhlásený za blahoslaveného. Touto prednáškou sme si pripomenuli pamiatku na slovenského mučeníka a na jeho život, ktorý svedčí o hlbokej a úprimnej viere posilňujúcej ducha, ktorý je schopný zvládnuť a poraziť najväčšie pozemské utrpenie.
autor: A.B.
foto: V.B. a S.Š