Marcové stretnutie Matice slovenskej Záhreb sa konalo dňa 19. marca 2019 o 18 hod. v Českej besede na Šubičovej ulici 20. Témou kultúrneho – spomienkového večera, ktorý sa koná pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb, bola prednáška o dr. Josipovi Andrićovi – spisovateľovi, prozaikovi, básnikovi, prekladateľovi, muzikológovi a skladateľovi, ktorú pripravil Josip Moser, člen Matice slovenskej Záhreb. Budovateľ priateľstva medzi slovenským a chorvátskym národom akým bol dr. Josip Andrić je oveľa viac známym a uznávaným na Slovensku než v Chorvátsku, čo v úvod svojej prednášky poznamenal pán Moser.
Dr. Josip Andrić, rodom z Bačkej Palanky (Vojvodiny) sa narodil 14. marca 1894. a zomrel v roku 1967. V období od roku 1912 do 1920 vyštudoval právo a slovakistiku v Záhrebe, v Prahe ekonómiu a v Innsbrucku filozofiu. Počas štúdií v Prahe sa u významného profesora A. Martinua učil muzikológiu a národné hudobné nástroje. Lásku k hudbe si našiel mladý Josip už počas strednej školy kedy navštevoval súkromnú hudobnú školu kde sa učil hrať na klavíry, na harmonike a na tamburíne. Počas jeho viac ako 40-ročnej kariéry a aktívnej literárnej činnosti, ktorá začala v roku 1921 bol šéfredaktorom Spoločnosti sv. Jeronima v Záhrebe (v slovenčine sv. Hieronyma) a to až do roku 1946, dlhých 40 rokov bol aj redaktorom Katolíckej ročenky – kalendár Danica a od roku 1946 až do dôchodku v roku 1961 pracoval v redakcii chorvátskej literárnej spoločnosti sv. Cyrila a Metoda. Od roku 1941 do roku 1945 žil na Slovensku v obci Chorvátsky Grob. Súbežne s redakčnou prácou píše a publikuje vlastné diela, ktoré píše pod pseudonymami: Stevan zo Srijema, Stipa, Levinac Poljički, Stipa Bukonac a po roku 1945 používa pseudonym Čika Dobrijan. V roku 1923 vydal v Záhrebe prvú zbierku noviel Dunje ranke, potom v roku 1924 Nove brazde a Tri pripovjetke. V roku 1926 vydal svoj prvý z dvoch románov pod názvom Svega svijeta dika. Druhý román Velika ljubav vydal v roku 1942 a zvláštnosťou je že román je súbežne vydaný v chorvátskom jazyku v Záhrebe v slovenskom jazyku v Bratislave. Román Veľká láska napísal dr. Josip Andrić sám v slovenčine. Na Slovensku mal/má román veľký úspech a doteraz bolo vydaných viac ako 65 000 jeho výtlačkov. V roku 2014 Spoločnosť sv. Jeronima v Záhrebe vydala v chorvátskom jazyku nové vydanie románu Velika ljubav.
Ako literárny tvorca nepatril ku žiadnemu literárnemu smeru či hnutiu. Vo verši a v próze je najviac spojený s folklórom rodného regiónu Srijema a Bačkej Palanky. V románoch sa snaží o oživenie ľudských vzťahov v dedine, ale nejde do hlbšej psychologickej analýzy postáv. Román Veľká láska je situovaný do obce Chorvátsky Grob, ktorý Andrić často navštevoval a kde našiel aj veľa osobných priateľov. V románe opisuje národné zvyky a zidealizovaný obraz života medzi slovenskými Chorvátmi práve v obci Chorvátsky Grob neďaleko Bratislavy, kde sa odvíja láska dvoch mladých ľudí Chorváta a mladej Slovenky Na jeho pamiatku a počesť bola v Chorvátskom Grobe v roku 1994 postavená pred miestnym kostolom pamätná busta dr. Josipa Andrića. V Chorvátsku je ocenený tým, že jeho literárne diela majú vyššiu kultúrnu a dokumentárnu hodnotu, než umeleckú a na Slovensku si jeho prácu zvlášť oceňujú v tom, že stimuloval celý rad nových autorov slovenskej tzv. ľudovej literatúry. Mimoriadne významný umelecký úspech predstavujú jeho cestopisy o cestách po Izraeli, Írsku a Sicílii, ktoré osobne navštívil a v ktorých opisuje život ľudí (chorvátskych rodákov) s ktorými sa na svojich cestách stretol (napr. cestopis Hrvati u Irskoj (Chorváti v Írsku, 1932.), Najljepši među otocima: lutanja po Siciliji, 1938 (Najlepší medzi ostrovmi: potulky po Sicílii).
Andrić bol obzvlášť známy ako muzikológ, skladateľ a hudobník. Zbieral texty ľudových piesní a študoval ľudovú hudbu Chorvátov z Vojvodiny. Pred koncom svojho života zozbieral viac ako 1300 piesní Chorvátov z Bačkej Palanky a daroval ich archívu (JAZU), dnes Chorvátska akadémia vied a umenia (HAZU). Zhudobnil 40 piesní chorvátskych básnikov a mnohé skladby sa môžu počuť v televízií, na rádiu a ani sa o nich nevie, že sú dielom dr. Josipa Andrića. Andrić skomponoval operetu Dužijancu, ktorá mala svoju premiéru v roku 1953 v Subotici (Vojvodina), ale neskôr opereta bola predstavená aj v Novom Sade, Osijeku, Varaždine a taktiež v Záhrebe. Kvôli lepšiemu porozumeniu hudby Andrić vydal brožúru Ako porozumieť hudbe, 1939, ktorá bola určená pre všetkých čitateľov, ale najmä pre mladé generácie. K tomu všetkému napísal aj prvé dejiny o slovenskej hudbe Slovenská hudba, 1944, ktorá mala veľký úspech. Dr. Josip Andrić prekladal zo slovenského, českého, nemeckého a francúzskeho jazyka a vedel aj po maďarsky, rusky a taliansky. Už počas štúdii v Prahe sa Andrić zoznámil s viacerými slovenskými študentmi a s niektorými neskôr vzniklo priateľstvo na celý život, no zvlášť bol spojený s ľuďmi v obci Chorvátsky Grob. Jeden z významných Slovákov, ktorého si Andrić nesmierne vážil bol aj Andrej Hlinka, v ktorom videl podobnosť so Stjepanom Radićom. Na jeho podnet Andrej Hlinka navštívil Chorvátsko a on sám prešiel každý kút Slovenska. Potrebné je spomenúť, že dr. Josip Andrić vydal knihu o slovenskej gramatike Slovačka slovnica, 1942, ktorá bola vydaná za hranicami Slovenska, a ktorú venoval nezabudnuteľnej spomienke na Andreja Hlinku. Pri každej návšteve obce Chorvátsky Grob, Matica slovenská Záhreb a Spolok chorvátsko-slovenského priateľstva sa zastavia pri pamätnej buste dr. Josipa Andrića a položia veniec a kyticu kvetov na jeho pamiatku.
autor: A.B.
foto: V.B.