Jonáš Záborský – 200. výročie jeho narodenia

Matica slovenská Záhreb pripravila literárny večer  pri príležitosti 200. výročia narodenia Jonáša Záborského (3. februára 1812 – 23. januára 1876), slovenského básnika prozaika, dramatika a historika. J. Záborský sa narodil 3. februára 1812 v Zábori pri Martine. Študoval teológiu na kolégiu v Prešove a na univerzite v Halle. Pôsobil ako evanjelický kňaz v Pozdišovciach a Liptovskom Mikuláši a v roku 1842 prestúpil na katolícku vieru. V tom čase mu vyhorela fara v Rankovciach, škola a kostol. V roku 1743 bol vysvätený za kňaza. Ako katolícky kaplán pôsobil v Košiciach. Od roku 1850 až 1853 bol redaktorom Slovenských novín vo Viedni a od roku 1853 až do svojej smrti bol farárom v Župčanoch, kde je aj pochovaný. Zomrel 23. januára 1876.

Ako básnik vydal zbierku žánrovo rozmanitých básní pod názvom Žehry – 1851. Jeho rozsiahlejším lyrickým dielom je náboženský epos Vstúpenie Krista  do pekiel – 1863. V roku 1864 napísal paródiu Faustiada, Panslavistický farár – 1870, Kulifaj, Chruňo a Mandragora, Šafránkovci, Frudolína, Jurát, historické novely, Blud, Svätoplukova zrada. Napísal aj veselohry s domácimi Najdúch, Bohatý okrádač, Pansláv a hry s domácimi historickými námetmi – Buitka pri Rozhanovciach a známa Jánošíkova večera či Striga. Okrem ďalších literárnych diel je autorom náboženských a historických spisov. Napísal aj autobiografické práce Vlastný životopis a Rodine v Záborí.

Študoval spoločne so Štúrom na univerzite v Halle. O Štúrovi J. Záborský napísal, že je demagóg. Nepáčil sa mu Štúrov názor, – že literatúra sa má písať pre ľud, hoci ľud nechce čítať a za knihu nedá ani grajciar. V roku 1850 bol krátko profesorom gréčtiny na Právnickej fakulte v Košiciach. V revolučných rokoch  1848-1849 ho väznili za prechovávanie žiadostí slovenského národa. Počas života sa Záborskému podarilo vydať všetky historické drámy ako sú Posledné dni Veľkej Moravy, Odboj zadunajských Slovákov, Arpádovci, Dóža, Ďorde Čierny. Prednášku ukončila mladá profesorka Ana Strinavič čítaním úryvku v slovenčine zo Zbierky Záborského Nasmešné listy – 1866 a zbierky Bajky, Človek a zdravie: „ Jednou Človek a Zdravie cestou sa uberali; Človek bežal, kráčalo Zdravie len pomaly. Keď prišli na pol cesty, Človek už nevládal a pomoci od tovariša žiadal. Prečo si tak utekal? Zdravie rieklo. Chcel Človek odpovedať , lež Zdravie utieklo. „

Rodný dom J. Záborského dnes neexistuje a na tom mieste je postavený pamätník od F. Štefunka. V Rankovciach  je postavená pamätná tabuľa, na ktorej píše že v tejto obci žil v rokoch 1840 – 1842 slovenský spisovateľ  J. Záborský, bojovník proti triednemu a sociálnemu útlaku. Predseda Matice slovenskej Zlatko Jevák sa poďakoval slečne Ane na odbornej prednáške pekným košíčkom kvetín. Prihlásení účastníci jarného zájazdu (28.4 – 1.05.2012) si zaplatili ďalšiu splátku. Poslednú si zaplatia na prednáške 17. apríla, ktorá sa bude konať v priestoroch Matice chorvátskej.

Zlatko Jevak