Členovia Matice slovenskej Záhreb na adventnom zájazde v Bratislave

Matica slovenská Záhreb pripravila štvrtý zájazd v tomto roku ako adventný zájazd do Bratislavy  9. – 11. decembra 2011. Prvou našou zastávkou bola Viedeň, kde sme sa podľa nášho programu  zastavili. V centre hlavného mesta Rakúska nás čakala odborná sprievodkyňa, ktorá nás zoznámila s dejinami a ukázala nám krásne historické budovy, ktoré sú dnes vzácne múzeá. Pekné počasie nám umožnilo prechádzku po centre metropoly. Dejiny Rakúska sú zaujímavé pre všetkých jej susedov, ako pre Slovákov, tak  ako pre Chorvátov. Na budúci rok sa pripravujú veľké slávnosti pri príležitosti 150. výročia založenia Rakúskej republiky. Po prehliadke Viedne sme pokračovali novou diaľnicou do Bratislavy. Najprv sme sa ubytovali v hoteli Astra a po krátkom oddychu jedna menšia skupina odišla do nového divadla a tá väčšia odišla na vianočný trh v centre Bratislavy. Po chutnej večeri  v hoteli, niektorí sa vybrali na pivo do mesta.
Na druhý deň, v sobotu 10. decembra sme podľa dohodnutého programu s J. E. Tomislavom Carom, veľvyslancom Chorvátskej republiky na Slovensku  v Devínskej Novej Vsi, v stredisku Kultúrneho zväzu Chorvátov na Slovensku predstavili tretiu knihu pátra Ferdiša Takáča Tamo daleko – daleko od mora. Recenziu knihy pripravili mr. sci. Dragutin Ivančič v chorvátčine a PhDr. Jozef Klačka v slovenčine. Z prejavu pána Dragutina Ivančiča o recenzii knihy pána Ferdiša Takáča bolo napísané v časopise Prameň číslo 1, keď sme knihu predstavovali v Záhrebe. Ale z recenzie pána Jozefa Klačku sme vybrali niekoľko zaujímavých slov. „ Tamo daleko – daleko od mora je názov piesne, ktorú si Ferdiš Takáč obľúbil z čias ako slúžiaci duchovný Milosrdných sestier v Lučenci a v Slatinke, kde strávil 18 rokov. Pieseň má pokračovanie „ tamo je moje selo, tamo je ljubav moja“ signalizovala mu gróbska kostolná veža, keď občas cestoval do Bratislavy. Spomeňte si na naše detstvo: keď išiel tatko do sveta, pri tomto kľakol buku, na hlavu mu položil tú svoju ťažkú ruku, alebo náš chodník biely, haditý, rád by ma volal spiatky, oj nechoď šuhaj z dediny, niet vo svete inej otčiny, vráť sa do rodnej chatky“  a sme na Ferdišovej vlne, môžeme mu rozumieť a čítať“… „ Keď mám povedať záverečné hodnotiace slovo, gratulujem Matici slovenskej v Záhrebe, že vydala túto knihu, lebo ako povedal prof. Kučera – „ Je dnes ľahšie knihu napísať ako ju vydať “. Tým nechcem nedoceniť autora. Naopak, skláňam sa pred mnohými v knižke stelesnenými vecami. Už pri predchádzajúcich knihách som konštatoval: hlboká znalosť dejín antiky i európskeho stredoveku mu umožňuje robiť paralely, závery – to sú tie jeho ponaučenia. Perfektná štylizácia využívajúca bohatú slovnú zásobu autora. Úžasná pozorovacia schopnosť spojená s temer fotografickou pamäťou a to ešte v tomto požehnanom veku. Ale načo ďalej hovoriť – všetko je vyjadrené vo vzťahu verejnosť a páter Ferdiš. Páter vďaka, že ste uverejnili prežité detaily z dodnes najproblematickejších  období dejín slovenského národa. Ďakujem za seba ale najmä za budúce generácie mladých Slovákov, ukončil J. Klačka.
Knihu  vydala Matica slovenská  Záhreb. Výtlačok sto exemplárov kníh  umožnila Naklada Boškovič zo Splitu a riaditeľ pán Zoran sa promócie zúčastnil aj so svojou manželkou Lovorkou. Na konci promócie J. E. Tomislav Car, chorvátsky veľvyslanec sa poďakoval Matici slovenskej Záhreb, že vydala túto knihu a že pripravila zájazd svojich členov na Slovensko. Autor knihy páter Ferdiš Takáč sa promócie taktiež zúčastnil, pozdravil všetkých prítomných a hovoril o tom, ako si želal napísať svoje dojmy, ktoré sú veľmi zaujímavé pre všetkých Chorvátov na Slovensku. V druhej časti stretnutia vystúpili najprv Jačkarský súbor z Jaroviec s peknými chorvátskymi piesňami a na konci Folklórny súbor Chorvatanka z Chorvátskeho Grobu.
Na promócii boli prítomní aj mnohí Chorváti z Viedne. Po ukončení pestrého programu, koordinátor Mladen Heruc, predseda Chorvátsko-slovenského klubu z Bratislavy sa poďakoval všetkým prítomným a pozval všetkých na občerstvenie pri dobrom vínku, ktoré pripravili domáci. Páter Takáč mal plné ruky práce, pretože celú dobu sa podpisoval do knihy. Po občerstvení sme sa rozlúčili s J. E. Tomislavom Carom, chorvátskym veľvyslancom a Ing. Radoslavom Jankovičom, predsedom Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku  a s ostatnými. Z Devínskej Novej Vsi sme sa vrátili do Bratislavy, kde sme najprv navštívili Múzeum mesta Bratislavy v Primaciálnom paláci, kde sme videli nádherné exponáty, zachované vzácne obrazy, pekný nábytok a zvlášť gobelíny, ktoré sú zachované z obdobia, ktoré bolo veľmi ťažké pre Slovákov. Tretieho dňa po raňajkách sme najprv odišli na Bratislavský hrad, ktorý sme mohli vidieť aspoň zvonku ako vyzerá po renovácií a s postaveným pamätníkom Svätoplukovi (840 – 894) najmocnejšiemu veľkomoravskému panovníkovi a kráľovi. Za jasného počasia sme mali možnosť vidieť nie len celú Bratislavu, ale aj časť Rakúska. Z Bratislavského hradu sme odišli na Devín, kde sme si pozreli historické pozostatky Devínskeho hradu. Po prehliadke Devínu sme cestovali cez Rakúsko a zastavili sme sa najprv v Železnom (Einsenstadtu) centru Burgerlanda – Gradišta. Náš člen Ing. Josip Moser nás oboznámil s dejinami mesta. Tu žil aj Jozef Haydn a je tu postavené memoriálne múzeum J. Haydna. Spomeniem, že sa tu nachádza centrum vinárstva a taktiež sme ochutnali varené vínko. Po Železnom sme sa zastavili vo Wiener Neustadtu, známom po tom, že tu boli 30. apríla  1671 popravení Peter Zrinsky, chorvátsky bán a Fran Krsto Frankopan. Pán J. Moser nám taktiež hovoril o chorvátskych dejinách, ktoré sú pre nás veľmi vzácne. Po prehliadke Wiener Neustadtu sme pokračovali diaľnicou smerom na Maribor a Záhreb.
Sprievodcom tohto zájazdu bol mladý profesor Stipe Bagarič, ktorému ako aj pánovi J. Moserovi touto cestou ďakujeme za pekné chvíle počas nášho zájazdu. Chcem sa taktiež poďakovať pánovi Draženovi Mlinaričovi, ktorý nás bezpečne vozil veľkým autobusom. Škoda, že nás celkovo bolo len 40 účastníkov zájazdu, ale chrípka a iné choroby spôsobili, že museli ostať doma. 

Zlatko Jevak