Hrady a zámky na Slovensku

Februárové stretnutie Matice slovenskej v Záhrebe sa konalo 8. februára 2020 o 18 hod. v Českom dome na Šubićovej ulici 20., pod hlavičkou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky a Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb.

Kultúrny večer v podobe prednášky na tému „Hrady a zámky na Slovensku“  spojenej s vedomostným kvízom pripravil Mgr. Martin Machata, lektor na Katedre slovakistiky a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe. Pre lepšiu vizualizáciu a sledovanie prednášky pán Machata svoju prednášku obohatil prezentáciou  fotografií slovenských hradov a zámkov.  Na začiatku prednášky prítomných zaujal tým, že pre nich pripravil po prednesenej prednáške krátky kvíz o tom, čo si z prednášky zapamätajú a samozrejme nechýbala ani cena pre víťaza.

Mnohí z prítomných boli prekvapení keď počuli informáciu že na Slovensku je skoro 300 hradov a zámkov čo je porovnateľné s krajinami ako sú Taliansko, Španielsko alebo Francúzsko. Prítomní mohli vidieť a počuť zaujímavosti o Bratislavskom, Devínskom, Trenčianskom, Čachtickom hrade a o Bojnickom zámku. O Bratislavskom hrade sa hovorí, že vyzerá ako „obrátený stôl“. Tento hrad  zvlášť obľubovala uhorská kráľovná Mária Terézia, ktorá tu často prebývala, a vďaka nej hrad získal barokový štýl, francúzske záhrady atď.  Najstaršou a najväčšou vežou hradu je tzv. Korunná veža vybudovaná v 13. storočí ako obranná veža, ktorá svoje meno získala po korunovačných klenotách,  ktoré boli v nej uložené s prerušovanými obdobiami v rozpätí od 1552  do 1783 rokoch. Hrad Devín je umiestnený na vysokej  hradnej skale nad sútokom riek Dunaja a Moravy. Patrí k najvýznamnejším historickým a archeologickým lokalitám a datovaný je už od roku 864. V tejto časti Európy mal strategickú polohu, pretože sa z neho mohli kontrolovať dôležité obchodné cesty. Bol svedkom slávy aj pádu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru slovanských predkov na Slovensku. Hrad Devín bol svedkom aj výletu „štúrovcov“, ktorý je  jedným z najvýznamnejších podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania v prvej polovici 19. storočia. Stredoveký Trenčiansky hrad sa vypína nad mestom Trenčín a hrad je známy aj Rimanom, o čom svedčí aj vyrytý nápis „Laugaricio“ z roku 179.  Bol sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorého prezývali aj „pán Váhu a Tatier“. S hradom sa spája aj legenda o krásnej dievčine Fatime a tureckom šľachticovi Omarovi, ktorá je spojená s kamennou studňou na hrade. Čachtický hrad je opäť spojený s legendou o krvavej grófke – čachtickej pani  Alžbety Báthoryovej, ktorá bola manželkou  Františka Nádasdyho. Hovorí sa o nej že zabila alebo dala zabiť viacero dievčat a žien. Kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť a krásu. Keď sa o nej chýry rozšírili  prekvapil ju palatín Juraj Thurzo so sprievodom pri krvavom čine. V kaštieli našli mŕtve dievča a ďalšie dve boli doráňané. Za smrť viac ako 100 obetí Alžbetu živú zamurovali do hradieb. O tejto legende je napísaných mnoho kníh a natočených filmov. Najznámejší je z  roku 2008 od Juraja Jakubiska  film Bathory. Bojnicky zámok, ktorý bol postavený v roku 1860 podľa vzoru francúzskych zámkov je známy po medzinárodnom festivale duchov  a strašidiel, ktorý sa koná už od roku 1994 na prelome apríla a mája. Festival každý rok navštívi cez 50 tisíc návštevníkov.

Po prednáške sa konal očakávaný kvíz, na ktorom sa všetci dobre pobavili a zapojili svoje pamäťové bunky. Hlavnú cenu získala pani Ana Jeváková, manželka predsedu Matice slovenskej v Záhrebe. Prítomní sa z prednášky  naučili veľa zaujímavostí o najvýznamnejších hradoch a zámkoch, a Matica slovenská v Záhrebe sa pánovi Machatovi poďakovala malým ale zaujímavým darčekom členky Đurđice Sušovej, ktorá pre dcéry pána Machatu vlastnoručne zašila ozdobné tašky.  

Na záver večera nasledovalo spoločné druženie pri výborných koláčoch členiek Any Jevákovej a Đurđice Sušovej, ktoré každý kultúrny večer pripravia svojimi šikovnými rukami a nechýbalo ani malé občerstvenie.  

Autor: A.B.
Foto: V.B.