150. výročie smrti ThDr. Juraja Haulika – vysokopostaveného cirkevného dejateľa

Pri príležitosti 150. výročia smrti ThDr. Juraja Haulika, Matica slovenská Záhreb v spolupráci s Predstaviteľom slovenskej národnostnej menšiny mesta Zahreb a pod hlavičkou Rady pre národnostne menšiny Chorvátskej republiky, pripravila na podnet PhD. Agnezy Szabovej, dňa 21. mája 2019 o 18 hod. v priestoroch Českej besedy na Šubičovej ulici 20, literárny večer o Jurajovi Havlikovi. Na začiatku literárneho večera predseda Matice slovenskej Záhreb Zlatko Jevák pozdravil vzácneho hosťa Gjura Deželića, prvého mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Chorvátskej republiky na Slovensku v rokoch od 1996 do 2000, ďalej pozdravil Walentínu Lončarićovú, predstaviteľku poľskej národnostnej menšiny mesta Zahreb a predstaviteľov Matice chorvátskej z Ogulinu. Keďže bude dňa 22. mája 2019 prvé výročie smrti dlhoročného predsedu Matice slovenskej Zahreb Zlatka Jeváka, st., predseda Matice slovenskej Záhreb pozval všetkých prítomných, aby si minútou ticha uctili jeho pamiatku.

Na úvod svojej prednášky chorvátska historička Agneza Szabová, podotkla, že Gjuro Deželić je záslužní o postavenie pamätnej tabule Jurajovi Haulíkovi na jeho dome v Trnave, a na slávnostnom odhalení sa zúčastnil aj Josip Božanić, chorvátsky kardinál a vtedajší arcibiskup metropolitnej arcidiecézy v Záhrebe. Agnesza Sabová je dlhoročnou spolupracovníčkou Matice slovenskej Záhreb, ktorá členom Matice slovenskej Záhreb svojimi prednáškami obohatila literárne večery o významných slovenských osobnostiach pôsobiacich v Chorvátsku, a takou osobnosťou bol aj Slovák Juraj Haulik.

Juraj Haulik sa narodil 20. apríla 1788 v Trnave, kde pôsobil ako kňaz a kanonik. Neskôr bol povolaný do Viedne a v roku 1838 prichádza do Záhrebu kde je menovaný za záhrebského biskupa a neskôr je vymenovaný za chorvátskeho kardinála rímskokatolíckej cirkvi v roku 1856. Vďaka tomu sa katolícka cirkev v Chorvátsku stala nezávislou v Uhorsku. No, Haulik už od roku 1834 pomáha chorvátskemu národu v jeho prebúdzaní sa v čase národného obrodenia. Jedna z jeho pomoci bola snaha, aby sa v chorvátskom jazyku tlačil a vydával časopis «Danica ilýrska». V tomto čase v Záhrebe pôsobili aj ďalší Slováci ako bol aj napr. Štefan Môžeš, veľký priateľ Chorvátov.

Juraj Haulik v čase jeho predsedníctva hradským Saborom sa zvlášť zaslúžil o to, že sa chorvátsky jazyk stal úradným jazykom vo verejnom živote. V tom čase viedli Maďari hegemónnu politiku voči Chorvátsku a Bán Josip Jelačić na to zareagoval „zbraňou“ a Haulik, ktorý podporoval bána pomohol armáde vo financovaní uniforiem – poznamenala historička Szabová. Haulik veľmi dobre spolupracoval s Bánom Jelačićom a spoločne sa dohodli, že Záhrebská diecéza sa stane arcibiskupstvom. Haulik ďalej spolupracoval s Josipom Šokčevićom, keď sa snažil priviesť jezuitov do Záhrebu v čase, keď sa v Európe objavil liberalizmus. Pani historička ďalej dodáva, že Záhrebskí liberáli a slobodomurári sa tomu bránili. No, Juraj Haulik založil peňažný fond s 60000 forintmi, uloženými v Kaptole v Záhrebe a arcibiskup Josip Juraj Posilović po smrti Haulika k týmto peniazom pridal svoj diel a postavil v Záhrebe Baziliku Srdca Ježišovho. Keďže Haulik podporoval aj ľudovú osvetu a snažil sa o to aby najviac ľudí malo možnosť vzdelávať sa. Aj preto do Záhrebu priviedol rád Sestier milosrdných z Rakúska, ktoré otvorili vyššiu dievčenskú školu, postavil im kláštor na Frankopanskej ulici v Záhrebe, kostol sv. Vinka Paulovskeho a nemocnicu na Vinogradskej ulici. Juraj Haulik finančne podporoval a inicioval založenie viacerých chorvátskych kultúrnych ustanovizní, verejných objektov – Národného divadla, nemocnice sestier milosrdných na Vinohradskej ulici, kostola i kláštora na Frank panskej ulici v Záhrebe, pokračoval v rozširovaní parku Mäkšími, knižnicu Metropolitná dnešná Národná knižnica, Chorvátsky hudobný závod, ďalej založil národohospodársku spoločnosť „Hospodárskou družstvo„ a pod. 

Pani Agnesa Szabová podotkla, že na každej z pamiatok v Záhrebe pri ktorej sa zastavíme môžeme nájsť stopy Hamuliakovej práce. V záhrebskej katedrále je postavená jeho busta, a oproti nemu stoji busta Bán Josipa Jelačića, ktoré zdôrazňujú ich spoluprácu. Z tejto spolupráce, ale aj kvôli ostatným Slovákom, ktorí pracovali pre blaho Chorvátska, vzniklo priateľstvo oboch národov – povedala pani Szabová. Nakoniec svojej prednášky poukázala na to, že Haulik bol veľký priateľ chudobných a slúžil všetkým, ktorí potrebovali pomoc. Haulik svoju púť ukončil 11. mája 1869 vo svojom poslednom milovanom pôsobisku – Záhrebe. Chorváti ho pochovali so všetkými poctami ako svojho rodáka a vysokopostaveného cirkevného dejateľa – záchrancu chorvátskeho jazyka. Jeho telesné pozostatky sú uložené v Záhrebskej katedrále, v ktorej pochovávajú len výnimočné osobnosti. Juraj Haulik o sebe vyhlásil: Narodil som sa ako Slovák, ale zomriem ako Chorvát.

autor: Alena Baliová
foto: Vladimir Bali, Slavica Šarovićová