Národný nápoj ktorý Slováci pijú od nepamäti – Borovička

V rámci kultúrnych večerov Matice slovenskej Záhreb sa dňa 19. februára 2019 o 18 hod. v priestoroch Českého národného domu konala prednáška na tému „Borovička- národný nápoj, ktorý Slováci pijú od nepamäti“. Prednášku pripravila Alena Baliová, podpredsedníčka Matice slovenskej Zahreb, ktorú spestrila prezentáciou a krátkym videom.

„Aj keď je borovička všetkým známa a všetci poznajú jej chuť, predsa stojí za zmienku povedať o nej niečo viac“ – týmito úvodnými slovami začala svoju prednášku Alena Baliová. Borovička je slovenský pravý národný alkohol a v Európskej únií ma Slovensko na ňu zaregistrovanú ochrannú známku. Chránených je päť značiek, pod ktorými možno predávať iba tie, ktoré boli vyrobené na Slovensku a to sú Spišská borovička, Slovenská borovička Juniperus, Slovenská borovička, Inovecká borovička a Liptovská borovička.“ Alkohol a jeho účinky poznali už v starovekom Egypte a v Číne. Najprv to bol iba alkohol z kvaseného ovocia, neskôr aj jednoduché destiláty. Proces výroby sa pravdepodobne rozvinuli v arabských končinách a výraz alkohol, ktorý má pôvod v arabčine vyjadruje jemne rozptýlenú látku, inými slovami „niečo neobyčajné“.

V Európe má pálenie alkoholu tiež dlhú tradíciu. Františkánsky mních Johannes de Rupescissa v 14. storočí opísal výrobu alkoholu buď destiláciou vína, alebo kvasením, koncentrovaním a následnou destiláciou ovocia, liečivých bylín a korienkov. Rozvoju destilácie na Slovensku určite pomohol rozvoj sklárstva a od 14. storočia slovenské sklárne vyrábali sklá nielen pre maľované chrámové okná, ale vyrábali aj duté sklo pre potreby baníkov a alchymistov a tiež sklenené nádoby. Pálenie borovičky ma svoj pôvod pod Vysokými Tatrami a v regióne Spiša. Borievka obyčajná bola voľne a hojne dostupná v oblasti Vysokých Tatier aj v spišskom regióne a je isté, že prvú borovičku začali páliť v Spišskej Belej približne v 15. storočí a pálili ju naozaj v každom dome. Viacero zdrojov uvádza ako prvého známeho výrobcu pálenky z borievok istého Šebastiána Laura zo Spišskej Belej. V roku 1432 začal páliť borievky a pálenku pomenoval borovička. Borovička odvtedy prešla vývojom a mnohými zmenami. Známe sú aj roky vzniku prvých oficiálnych páleníc na Spiši, v roku 1875 vznikli hneď dve – Kleinberger a syn a Borovičkáreň Adolf Gabriel, v roku 1914 pribudla Borovičkáreň Greb & Vaverčák. Na týchto miestach sa mohol zakúpiť nápoj v pretiahnutých fľašiach s pestrými etiketami. Aj keď v Spišskej Belej boli doslova desiatky páleníc, po druhej svetovej vojne všetky zanikli a vznikol Slovenský liehový priemysel a neskôr Východoslovenské liehovary v Košiciach.

Medzi jej najstaršiu značku môžeme zaradiť trenčiansky Juniperus. Už v roku 1905 Prvá trenčianska borovičková a likérová továrňa tu začala vyrábať borovičku – dnes sa firma vola Old Herold. Táto vysokokvalitná borovička je prvou slovenskou borovičkou so zaregistrovanou značkou už od roku 1936. Borovička Juniperus sa vyvážala už za prvej Československej republiky nielen do Európy, ale aj do USA a od roku 1952 ju chráni medzinárodný patent udelený v Lisabone. Borievka obyčajná (latinsky Juniperus communis), z ktorej sa borovička vyrába je ihličnatý vždyzelený ker až malý strom s modročiernymi bobuľami. Rastie na suchých stráňach a kvitne od apríla do júna. Plody borievky majú dezinfekčné, antibakteriálne a silno močopudné účinky. Používali sa v ľudovom liečiteľstve. Bobule sa používajú aj ako korenie. Zbierajú sa v neskorú jeseň, keď už dobre dozreli a vtedy, keď ich ošľahal prvý mrazík. Plody by sa rukami pre ostré pichliače na konárikoch ťažko odtrhávali. Oberali ich teda tak, že pod krík prestreli kus plátna a dreveným piestom na pranie plody zrážali. Doma ich potom lisovali a destilovali. Samotná borovička sa často objavuje „v radách starej matere“ a pomáha pri bolesti zubov, veľké plus sa borovičke v oblasti liečby pripisuje pri problémoch s tráviacou sústavou. Pomáha pri zápche, detoxikácii čriev, pri liečení plynatosti či na pretrávenie ťažkého jedla. Z borievok vyrábali turčianski olejkári chýrny borievkový olej (latinsky oleum juniperi), ktorým liečili žalúdočné choroby a vôbec problémy celého zažívacieho traktu, vyháňali ľadvinový piesok a požívali ho i na posilňovanie nehybných údov po mozgových porážkach.

Tí, ktorí predávali borovičku, olej z borievok a plody borievky obyčajnej sa volali borovičkári. V plochých súdočkoch vyrobených doma, zvaných ľahvica, borovičkári nosievali svoj tovar na chrbte a predávali ho po celom kraji až po Rakúsko a Moravu. Niektorí kupčia aj s borievkami až v Slavónii a iných krajoch, kde borievky nerastú. Na záver prednášky nechýbala ani ochutnávka pravej Spišskej borovičky, z ktorej predseda Matice slovenskej Záhreb Zlatko Jevák každému prítomnému členovi nalial. Nechýbali ani koláče, ktoré napiekli šikovné členky Matice slovenskej Záhreb Ana Jeváková a Ana Gradski.

autor: Alena Baliová
foto: Vladimir Bali