Martin Kukučín a Chorváti

Jesenné stretnutie matičiarov zo Záhrebu sa konalo dňa 19. septembra 2018 o 18 hod. v priestoroch Českej besedy na Šubičovej ulici 20, kedy sme si pripomenuli 90. výročie smrti spisovateľa, publicistu, doktora Martina Kukučína. Literárny večer sa konal pod hlavičou Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb Zlatka Jeváka,ml. a Matice slovenskej v Záhrebe. Prednášku o tejto významnej slovenskej osobnosti pre matičiarov a priateľov Slovákov pripravila PhDr. Zrinka Kovačevićová, doc., vedúca Katedry pre slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej katedre záhrebskej univerzity.

Martin Kukučin, vlastným menom Matej Bencúr sa narodil v roku 1860 v Jasenove na Slovensku. Jeho roky štúdii poznamenala maďarizácia na Slovensku preto vystriedal niekoľko gymnázií a v roku 1878 začal pracovať ako učiteľ vo svojej rodnej obci. Tu sa zrodila aj jeho prvá novela pod názvom Na hradskej ceste. Kukučín bol veľmi aktívni a pokračoval v štúdiu v Bratislave, v Prahe kde vyštudoval medicínu, prekladal a ďalej písal. Počas svojich štúdií sa spriatelil s Chorvátmi a zvlášť s Petrom Didolićom, ktorý vlastnil v Prahe reštauráciu a obchod s vínom a olivovým olejom, a ten mu ponúkol miesto obecného lekára na ostrove Brač, kde odchádza v roku 1894. Tu, ale nezabúda na svoje Slovensko a  naďalej publikuje v slovenskom časopise Slovenské pohľady. Na ostrove Brač nájde aj svoju lásku Pericu Didolićovú, ktorú si vzal za ženu v roku 1904 a v roku 1907 mladomanželia odchádzajú do Južnej Ameriky – Buenos Aires, Santiago, Punta Areas, kde žijú medzi chorvátskymi vysťahovalcami. V roku 1916 sa stáva prezidentom spolku Dalmácia. Martin Kukučín, tak vzdialený od domova, aj naďalej tvorivý, píše román Mať volá,  v ktorom opisuje život chorvátskych vysťahovalcov v čílskom meste Punta Arenas, zamýšľa sa nad príčinami vysťahovalectva, nad zmyslom peňazí, a celým románom preniká silná túžba po domove. Do Československa sa vracia v roku 1922.

Kukučín aj jeho manželka striedavo žijú na Slovensku aj v Chorvátsku. Práve v tom období sa mu ponúka funkcia ministra zdravotníctva v Prahe, ktorú ale odmietol. V roku 1926 sa so svojou manželkou usadil v kúpeľnom mestečku Lipik v Chorvátsku. Kukučín pisal historické romány prevažne o Tatrách, bol predsedom Umeleckého oddelenia Matice slovenskej a v roku 1924 sa stal členom Českej akadémie. Počas svojej poslednej návštevy v Tatrách v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc,  ktorému ale 21. mája v nemocnici v neďalekom Pakraci podľahol. Pochovaný bol najprv v rodinnej hrobke Didolićovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj, a dňa 29. októbra 1928 jeho telesné pozostatky uložili na Národnom cintoríne v Martine. V Selciach, na ostrove Brač, kde napísal svoj prvý román Dom v stráni, ktorý je  považovaný za najrealistickejší román v slovenskej literatúre, bola v roku 1931 odhalená tabuľa.  Martin Kukučín 16. decembra 1910 v meste Punta Arenas, Čile, kde sa významne podieľal na práci chorvátskej komunity, povedal: “Keby nebol Slovákom chcel by byť Chorvátom.”

autor: Alena Baliová
foto: Slavica Šarovićová