Študijná cesta po Orave

Záhrebskí matičiari spoločne s členmi Českej besedy využili predĺžený víkend od 28. apríla do 1. mája 2017 na príjemne strávenú študijnú cestu na Slovensko do regiónu Orava najsevernejšiu časť Slovenska a využili blízkosť Poľska a tak navštívili aj mesto Krakov (Krakow) a Soľnú baňu Bochnia. Tento krát s nami cestovali naši priatelia Češi z Českej besedy (16 členov) a jednou z nich bola aj Alenka Štokićová, predsedníčka Českej besedy s manželom Vladimírom, ďalej Zoltan Balaž Piri, predseda Rady maďarskej národnostnej menšiny Mesta Záhreb, predseda Koordinácie maďarskej národnostnej menšiny v Chorvátsku a tajomník Koordinácie rád a predstaviteľov národnostnej menšiny Mesta Záhreb s manželkou Jasnou a taktiež Marek Stanojević, tajomník Predstaviteľa poľskej národnostnej menšiny Mesta Záhreb. Na našej ceste nás sprevádzala turistická sprievodkyňa Janka Cabadová z Nižnej, našou prekladateľkou bola Maja Novkovićová, bývalá absolventka slovakistiky na Filozofickej fakulte Záhrebskej univerzity.

Prvou zastávkou na Slovensku bola Banská Bystrica, ktorú sme si prezreli s turistickým sprievodcom. Napriek dažďu sme mohli vidieť pamiatky tohto stredoslovenského mesta, ktoré bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, stará radnica, Matejov dom, zvyšky mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stĺpom, šikmou hodinovou vežou a fontánou uprostred. V Banskej Bystrici bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie – ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii (29. augusta 1944). V poobedňajších hodinách sme sa zastavili v reštaurácií Jánošiková koliba v obci Terchová, ktorá nesie meno najslávnejšieho slovenského zbojníka Juraja Jánošíka, na byndzové halušky (slovenské národné jedlo). Navečer sme dorazili do nášho ubytovania do Hotela ARMAN v obci Nižná, odkiaľ sme každé ráno vyrážali na potulky po Orave.
foto 3 Keďže sme boli od Poľska vzdialení len pár kilometrov využili sme túto našu cestu aj na návštevu Krakova a Soľnej bane Bochnia, ktorá je od roku 2013 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bol to neskutočný zážitok spustiť sa s výťahom pod zem do hĺbky okolo 200 metrov. Teplota v bani je 14 – 16° C a vlhkosť vzduchu dosahuje 70%. Turisticky prístupná časť podzemia obsahuje najkrajšie a najzaujímavejšie banské diela. Tvoria ich komory s unikátnymi charakteristickými tvarmi a geologickým usporiadaním. Videli sme interiéry zo soli, cez multimediálnu prehliadku nám bola predstavená história prostredníctvom interaktívnych filmov a videli sme aj obyčajných baníkov pri práci. V bani sa nachádza drevená kaplnka sv. Kingy a jej súčasťou je oltár a sochy zo soli. Ohromil nás veľký oddychový areál s možnosťou občerstvenia, štôlne a ďalšie banské priestory. Atrakciou je jazda banským vláčikom a poniektorí si vyskúšali aj kĺzačku dlhú 140 m.

V Krakove nám naša turistická sprievodkyňa Janka porozprávala o tomto kráľovskom meste, ktoré je jedno z najnavštevovanejších miest strednej Európy s cennými historickými pamiatkami z rôznych období a ktoré je taktiež pamiatkou UNESCO. Na Wawelskom návrší sme si prezreli kráľovský hrad, bez dychu nás nechalo veľké stredoveké námestie s rozmermi 200 m x 200 m Rynek Glowny, ktorý je najväčším v Poľsku a možno aj v celej Európe. Založené bolo v roku 1257 a medzi najzaujímavejšie pamiatky patrí kostol Panny Márie, ktorý má dve výrazne sa odlišujúce veže. V strede námestia sa nachádzajú Sukiennice (Dom súkenníkov). Sukiennice sú jeden z najvýraznejších objektov v Krakove. Kedysi to bolo hlavné centrum medzinárodného obchodu. Dnes sa na tomto mieste predávajú remeselné výrobky, hlavne jantárové šperky a rôzne kožušiny a suveníry. Poniektorí sme v Krakove ochutnali teplý koláč z jabĺk „Šarlota“ (Charlotte). Keďže je región Orava oázou zelene, lesov a čerstvého vzduchu nemohli sme vynechať vyhliadkovú jazdu s Oravskou lesnou železnicou, ktorej začiatočnou stancou je Tanečník a nachádza sa neďaleko obce Oravská Lesná. V stanici Tanečník sme si kúpili suveníry a prezreli malé múzeum dokumentujúce život lesnej dráhy a voliéru s pávmi. Usadili sme sa do vozňov, ktoré ťahá motorová lokomotíva a pokúšali sme zapáliť piecku, keďže bolo dosť chladno a na miestach bol ešte snech. Trať je dlhá 3 km a smeruje na vrcholovú stanicu Sedlo Beskyd v nadmorskej výške 935 m n. m., kde sme sa dostali za približne 15 – 20 minút. V prekrásnej prírode sme si prehliadli goralskú drevenicu a užívali si krásnu panorámu oravskej prírody. Cesta je spestrená rôznymi atrakciami a tak sme na stromoch mohli vidieť veľkého pavúka, chrobáka, vysiace „čarodejnice“, draka s troma hlavami. Vo vlaku panovala veselosť, dobrá nálada a odznieli české a slovenské pesničky. Zaujímavou atrakciou bola aj plavba výletnou loďou po Oravskej priehrade na Slanický ostrov, ktorý je pozostatkom jednej zo zatopených obcí – Slanice. Na ostrovčeku sme strávili 20 minút a zvonka sme si prezreli kostol Povýšenia sv. Kríža.
foto1 Poobede sme sa s Jankou vybrali do dedinky Zábiedovo kde sa konali folkĺorne slávnosti s vystúpením niekoľko folklórnych skupín z regiónu Orava a jednou z nich bola aj folklórna skupina Oravan, kde spieva a tancuje aj Janka, turistická sprievodkyňa. Organizátori festivalu pre nás pripravili vynikajúci guláš, ktorý sme zjedli pod holým nebom v spoločnosti domácich a chutil výborne. No a v malebnej oravskej obci Krušetnica sme navštívili prvé slovenské unikátne múzeum kávy „Oravakafé“. V ňom sme videli všetko možné, čo súvisí s kávou – mlynčeky, kávovary, džezvičky, v ktorých pripravovali ľudia kávovníkové zrno a rôzne druhy káv. Najstaršie exponáty majú aj vyše 200 rokov. To čo sme sa dozvedeli je že pre jednu kávu treba pomlieť asi 70 kávovníkových zŕn. No a samozrejme v najbližšej reštaurácii majiteľa múzea sme si vypili vynikajúcu kávu.

Večer, pred našim hotelom sme videli „Stavanie Mája“, tradičné kultúrne podujatie, ktoré pripravila obec Nižná za asistencie požiarníkov a dievčat, ktoré na konáre vrchu stromu zaviazali pestrofarebné mašle. V slovanskej kultúre sa máje stavali z dôvodu hojnosti a dostatku plodov a krmiva. V dnešnej dobe sa máje stavajú pred domy, v ktorých bolo dievča súce na vydaj. Počas nášho pobytu sme videli máje vo dvoroch domov skoro na každom kroku. No a keď slnko úplne zašlo ulice obce Nižná sa rozžiarili svetielkami lampiónov. Rodičia s deťmi vyšli do ulíc s rôznotvarovanými lampiónmi. Sprievod mal svoje čaro a miestami bol zábavný ale aj strašidelný. No a my sme splynuli v tom dave a spoločne sa potom s obyvateľmi obce Nižná zabávali a užívali si prekrásny ohňostroj.

Posledný deň nášho pobytu sa s nami prišiel rozlúčiť dlhoročný priateľ MSZ pán Jozef Fábry, ktorý je aj veľký milovník Chorvátska a Jadranu, a ktorý pre nás zabezpečil ručne vyrábaný oravský syr „nite“. Syr sa vyrába parením vykysnutého syra z ovčieho mlieka a vyťahuje sa do tvaru nití, má výrazne slanú chuť. Poslednou zastávkou bol impozantný Oravský hrad týčiaci sa na brale čo zanecháva dojem nedobytnosti. Zaujímavosťou je, že sa tu natáčal prvý film o grófovi Drakulovi z roku 1921, ale natáčaných je tu aj niekoľko rozprávok ako napr. „Kráľ Drozdia brada“ a iné. Hrad je jeden z najkrajších hradov na Slovensku nachádzajúci sa v obci Oravský Podzámok. Je to výrazná dominanta oravského regiónu a patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska. Oravský hrad sa člení na horný, stredný a dolný hrad. Kvôli nedostatku času sme navštívili len dolný hrad, ktorý tvorí Turzov palác, kaplnka svätého Michala, západná a východná bašta, administratívny trakt, Archívna veža oravského panstva, klenotnica, budova fary a obranný systém zložený z prvej, druhej a tretej hradnej brány. Hrad má bohaté dejiny a počas svojej existencie bol obývaný viacerými panovníkmi, z ktorých každý na hrade realizoval svoje predstavy o panovaní. Hrad bol rušným miestom styku spoločenského, obchodného i vojenského života. Moc nad hradom mali napr. šľachtici ako Peter Komorovský, Ján Korvín, neskôr Turzovci. Po prehliadke hradu naša cesta už viedla na juh – domov.
foto2 Táto študijná cesta bola pre všetkých nezabudnuteľným zážitkom, program bol naozaj bohatý a zaujímavý a za to veľká vďaka patrí Zlatkovi Jevákovi,ml., ktorý túto cestu pripravoval viac ako štyri mesiace v spolupráci s Jankou Cabadovou našou turistickou sprievodkyňou. Janka nás zásobovala s množstvom informácií a zaujímavostí o miestach, ktoré sme navštívili a počas cesty nás zabávala, zaspievala nám a splnila všetky naše želania. Touto cestou jej chceme vyjadriť veľkú vďaku. Zaujímavosti o Slovensku pre cestujúcich veľmi detailne pripravil Vladimír Bali, tajomník MSZ a Predstaviteľa slovenskej národnostnej menšiny Mesta Záhreb. Poslednou otázkov cestujúcich bolo, kedy zas pôjdeme na Slovensko!

autor: Alena Baliová
foto: Vladimir Bali