Záhrebskí matičiari vo Vojvodine

V dňoch 16. a 17. apríla 2016 záhrebskí matičiari navštívili mestá Novi Sad a Suboticu, ktoré sú historickými strediskami Vojvodinskej autonómnej pokrajiny, kde je slovenská menšina treťou najpočetnejšou menšinou v tejto oblasti.

Prvou našou zastávkou bolo mesto Novi Sad, ktoré leží na brehu rieky Dunaj z jednej strany a na druhej sa nachádza Petrovaradinska citadela alebo ako jej hovoria Gibraltar na Dunaji. Táto rozsiahla obranná pevnosť má zaujímavú históriu a bola stavaná takmer 100 rokov v priebehu 17. a 18. storočia, no a impozantná je najmä tým, že systém podzemných chodieb meria takmer 16 km. V Petrovaradine sa narodil Josip Jelačić, ktorého rodný dom nedávno obnovili. Turistickou atrakciou je veža na ktorej sa nachádzajú hodiny, ktoré darovala začiatkom 18. storočia rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Hodiny sa každý deň natáčajú ručne. Vežové hodiny sú zaujímavé aj tým, že keď je leto hodiny idú dopredu a keď je zima meškajú, preto dostali názov aj „opité hodiny“ . Taktiež veľká ručička ukazuje hodiny a malá minúty, to preto aby lode, ktoré sa na Dunaji plavili a plavia videli koľko je hodín. Obranná pevnosť má prekrásny výhľad na druhú stranu Dunaja teda na mesto Novi Sad, ktoré bolo našou ďalšou zastávkou. Mesto Nový Sad má bohatú históriu s krásnymi parkami a fontánami. Najobľúbenejšie miesto Nového Sadu je mestská pláž s názvom „Štrand“ na Dunaji, ktorá bola otvorená už v roku 1911 a dnes je najnavštevovanejším a najobľúbenejším miestom letných mesiacov, kde sa konajú mnohé festivaly, koncerty a športové aktivity. No aj v tomto ročnom období bola pláž plná ľudí.

Druhý deň sme pokračovali do mesta Subotica, ktorá je druhým najväčším mestom Vojvodiny a najsevernejším mestom Srbska. Mnohých očarila najmä svojou mestskou radnicou, ktorú sme mali možnosť vidieť z vnútra a ktorá je typickou ukážkou maďarskej secesie, ako je aj Subotická synagóga, množstvo tzv. palácov ako palác Rajhl, Leović, Demeter – budova mestského múzeá. V samom centre sa nachádza Modrá fontána (2001), ktorá skrášľuje centrum mesta a vytvorená je zo známej zsolnay keramiky, vyrobenej v maďarskom meste Pécs, tak ako mnohé budovy secesijskej architektúry v Subotici, ktoré sú obložené rôznofarebnými dekoračnými obkladačkami známej keramiky. Mesto Subotica je etnicky rôznorodé a slovenská menšina má tu tiež svoje miesto. Tu zomrel aj známy esperantista Tibor Sekelj (narodený v Spišskej Sobote). Našou poslednou zastávkou bolo jazero Palić, ktoré sa nachádza 8 km od Subotice a pripomína známy maďarský Balatón. V okolí jazera Palić sú rozkošné parky, neobyčajné budovy, luxusné vily, zo začiatku 20. storočia a nekonečný pokoj a mier, ktoré je ideálnym miestom na oddych, preto je najobľúbenejšou turistickou destináciou, nie len pre Srbov, Maďarov ale aj Slovákov atď.

Tento krát bol hlavným organizátorom pán Zlatko Jevák, ml., predstaviteľ slovenskej národnostnej menšiny mesta Záhreb a svojimi znalosťami o histórii spomenutých miest nás oboznámil Jasmin Hutinović náš turistický koordinátor.

S nami cestovali aj predstavitelia talianskej a poľskej národnostnej menšiny mesta Záhreb.V autobuse ako vždy bola výborná atmosféra a domov sme si odniesli nezabudnuteľné spomienky z tejto zaujímavej cesty a poniektorí si obnovili spomienky z čias kedy tieto miesta videli pred mnohými rokmi.

autor:Alena Baliová
foto:Vladimir Bali
foto 1foto 3MG_0618 MG_0762 MG_1088 MG_1111