Jozef Ignác Bajza – autor prvého románu v slovenčine v 18. storočí

IMG_0014

Aj tento mesiac dňa 12. mája t.r. v Českom národnom dome Matica slovenská Záhreb pripravila literárny večer pri príležitosti 260. výročia narodenia Jozefa Ignáca Bajzu, katolíckeho kňaza, autora satír, epigramov, náučných náboženských spisov, autora prvého románu v slovenčine v 18. storočí. Prednášku o tomto obrodeneckom spisovateľovi pripravila Alena Baliová.
O mladosti Jozefa Ignáca Bajzu vieme málo. Narodil sa v roku 1775 v Predmieri 8okres Bytča) pravdepodobne v rodine zámožnejších roľníkov. Vyštudoval na známom viedenskom Pazmáneu a ako katolícky kňaz pôsobil na viacerých miestach v Trnave, Prietrží, v Dolnom Dubovom kde bol literárne najplodnejší a kde pôsobil do roku 1805, presne 22 rokov. Dolnodubovská fara nebola bohatá, ale Bajza bol praktický a podnikavý človek. Farské polia obrábal vo vlastnej réžii a usiloval sa, aby jeho hospodárstvo bolo vzorom pre tamojších roľníkov. Postavil si aj menšiu pálenicu a takto dokázal prevažnú časť svojich literárnych prác vydať vlastným nákladom. V roku 1828 ho vymenoval arcibiskup kardinál Alexander Rudnay za kanonika kapituly v Bratislave, kde aj zomrel ako osemdesiatjedenročný dňa 1. decembra 1836 a pochovaný je v kapitulnej krypte Dómu sv. Martina v Bratislave.
Napísal viacero nábožensko-výchovných prác, no najdôležitejší je slovenský román René mládenca príhodi a skúsenosti , ktorý sa skladá z dvoch zväzkov. Prvý zväzok románu je typický dobrodružno – sentimentálny cestopisný román, s výraznou náučnou tendenciou., kde Bajza rozvíja celú spleť podivuhodných dobrodružstiev a exotických príhod svojho hlavného hrdinu Renéa. Zatiaľ čo prvý zväzok má ťažisko vo vymyslených dobrodružstvách hlavného hrdinu, druhý má inú štruktúru a náplň. Skladá sa z jednotlivých epizód, „príhod a skúseností“ Reného a dej sa odohráva v severnom Taliansku, Rakúsku a najmä na Slovensku. Je zameraný výlučne výchovne a kriticky. Výrazne satiricky vykresľuje konkrétne obrazy zo života slovenského čoveka v tom období, ktorými poukazuje na hlavné problémy a prežitky spoločnosti, napr. poverčivosť, prázdnu pompéznosť náboženských úkonov, spôsoby žobravých mníchov, alkoholizmus, biedu, majetkové rozdiely a iné. V druhej časti románu cítiť konkrétne reformné nariadenia Jozefa II. následníka Márie Terézie, ktoré svojou činnosťou a dielami podporoval, ako napr. zrušenie nevoľníctva, zlepšenie postavenia sedliakov, obmedzenie práv zemanov a iné.
Takýto typ románu bol v európskej literatúre známy už od 17. storočia. Považuje sa za nielen najodvážnejšiu, ale aj umelecky najpôsobivejšiu kritiku vtedajšej doby. Tlač druhého dielu románu bola v roku 1785 doslovne “uprostred” vety na príkaz cirkevnej vrchnosti pozastavená.
Svojím úsilím o časomerný verš v jeho diele Slovenské dvojnásobné epigrammata, jednako-konco-hlasné a zvuko – mírne sa zaradil medzi priekopníkov klasicistických tendencií vo vývine našej poézie, čím zásadne ovplyvnil vývin slovenskej poézie na prelome 18. a 19. storočia.
Bajza sa ako prvý pokúsil o kodifikáciu slovenského jazyka pred Antonom Bernolákom, ale neúspešne, pretože jeho gramatika nebola akceptovaná. Bajza nebol jazykovedec. Viedol ustavičné spory s Bernolákom a J. Fándlym o prvenstvo v uvádzaní slovenčiny do literatúry. Vytvoril vlastný jazyk ovplyvnený jednak češtinou, jednak jeho vlastnou hovorovou slovenčinou a viacerými ďalšími jazykmi – moravský, poľský, chorvátsky, rusnácky. Používal napr. “g” namiesto “j”, a “w” namiesto “v”. Týmto jazykom napísal J. I. Bajza napr. aj prvý slovenský román – René mládenca príhody a skúsenosti (1783). Za svoju literárnu činnosť mal konflikty s cirkevnou a svetskou mocou. Napriek tomu sa usiloval o ustavičný vzostup slovenského národného povedomia a národného hnutia. Patril k hlavným predstaviteľom slovenskej osvietenskej klasicistickej literatúry. Patrí mu prvenstvo v zavádzaní nových literárnych žánrov a tém do našej literatúry. Bajzov román bol v danom čase významným literárnym činom a posunul slovenskú literatúru výrazne dopredu.
V závere literárneho večera sme členov informovali o tom, že sa dňa 14.6.2015. od 10:00 hod. uskutoční Deň národnostných menšín mesta Záhreb v parku Zrinjevac v Záhrebe pod záštitou primátora mesta Záhreb a Koordinácie národnostných menšín Mesta Záhreb, ako aj o voľbách predstaviteľov a rád národnostných menšín Mesta Záhreb, ktoré sa budú konať 31.5.2015, v sídle mestských úradov Mesta Záhreb na Trgu Stjepana Radiča 1. Matica slovenská Záhreb jednohlasne navrhla za kandidáta pána Zlatka Jevaka,ml.

Alena Baliová
IMG_0005